Roháček › Ezechiel › 21

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Meč Hospodinov, meč to babylonského kráľa, ide na zem.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, ob­ráť svoju tvár proti Jeruzalemu a kvap­kaj s­lovo proti svätyniam a prorokuj proti zemi Iz­raelovej 3 a po­vieš zemi Iz­raelovej: Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ja som proti tebe a vy­tiah­nem svoj meč z jeho pošvy a vy­plienim z teba spraved­livého i bez­božného. 4 Pre­to, že vy­plienim z teba spraved­livého i bez­božného, pre­to vy­j­de môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever. 5 A zvedia, každé telo, že ja Hos­podin som vy­tiahol svoj meč z jeho pošvy; nenav­ráti sa viacej. 6 A ty, synu človeka, vzdychaj, ako keby si mal dolámané bed­rá, a v hor­kos­ti, vzdychať budeš pred ich očami. 7 A stane sa, keď ti po­vedia: Nad čímže tak vzdycháš? že vtedy po­vieš: Nad zvesťou, lebo ide, a rozp­lynie sa každé srd­ce, kles­nú be­z­vlád­ne všet­ky ruky, a každý duch zomd­leje, a všet­ky kolená sa rozp­lynú jako voda. Hľa, prij­de a stane sa, hovorí Pán Hos­podin. 8 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 9 Synu človeka, prorokuj a po­vieš: Tak­to hovorí Pán: Po­vedz: Meč, meč je nabrúsený i vy­hladený. 10 Aby za­bíjal, čo je na zabitie, nato je na­brúsený; aby sa lesk­nul, nato je vy­hladený. Alebo či sa budeme radovať? Prút môj­ho syna po­hŕda každým drevom. 11 A dali ho vy­hladiť, aby sa mohol vziať do ruky; je to na­brúsený meč a je vy­hladený dať ho do ruky za­bijaka. 12 Krič a kvíľ, synu človeka, lebo ten meč bude proti môj­mu ľudu, ten proti všet­kým kniežatám Iz­raelovým; budú vy­daní meču i s mojím ľudom, pre­to sa udieraj na bed­rá. 13 Lebo zkúška je spravená, a čo, ak nebude ani po­hŕdajúceho prúta? hovorí Pán Hos­podin? 14 A ty, synu človeka, prorokuj a tlesk­ni rukami, a nech sa zdvoj­násob­ní meč, i ztrojnásobní meč na tých, ktorí majú byť po­bití; je to meč na toho veľkého, ktorý má byť za­bitý, meč, ktorý prenik­ne až do ich komôr, 15 aby sa rozp­lynulo srd­ce. A bude mnoho závad pad­núť, pri všet­kých ich bránach, k­de dám rúbať mečom. Ach, učinený je podob­ný blesku, na­os­trený je za­biť! 16 Zo­ber sa, iď na­pravo, pus­ti sa naľavo, kamkoľvek sa ob­ráti tvoje os­trie. 17 A ja tiež budem tlies­kať svojimi rukami a ukojím svoju prch­livosť. Ja Hos­podin som hovoril. 18 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 19 A ty, synu človeka, sprav si dve ces­ty, k­torými by mal prijsť meč babylon­ského kráľa. Z jed­nej zeme nech vy­chádzajú obi­dve, a stvor ukazujúcu ruku, na roz­ces­tí mes­ta ju stvor. 20 Sprav ces­tu, k­torou by mal prijsť meč do Rab­by synov Am­monových i do Jud­ska na opev­nený Jeruzalem. 21 Lebo babylon­ský kráľ za­stane na počiat­ku ces­ty, na roz­ces­tí oboch ciest, aby veštil, bude triasť strelami, do­pytovať sa bude domácich bohov, bude hľadieť do jatier. 22 V jeho pravej ruke bude vešt­ba na Jeruzalem, aby pri­stavil dobývacích baranov, aby ot­voril ús­ta dať po­vel vraždiť, aby po­z­dvihol hlas vyvolať krik boja, aby pri­stavil dobývacích baranov proti bránam, aby na­sypal val, aby vy­stavil hrad­by. 23 Ale im to bude jako már­na vešt­ba v ich očiach, veď vraj majú prísahy prísah; ale on uvedie na pamäť ne­právosť, aby boli lapení. 24 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Pre­to, že mi na pamäť uvodíte svoju ne­právosť tým, že sa od­krývajú vaše pre­stúpenia, aby sa videly vaše hriechy vo všet­kých vašich činoch; pre­to, že ste mi prišli na pamäť, budete lapení tou rukou. 25 A ty, smr­teľne ranený bez­božníku, knieža Iz­raelov, ktorého deň prij­de v čas ­vr­chol­nej neprávosti, k­torou už bude koniec, 26 tak­to hovorí Pán Hos­podin: Preč dať k­ráľov­skú čapicu a složiť korunu! Toto nie je to. Po­výšiť níz­keho a ponížiť vysokého! 27 Roz­vrátim, roz­vrátim, roz­vrátim to; ani toho nebude, do­kiaľ ne­prij­de ten, ktorému pat­rí právo a súd, a dám to jemu. Meč i proti synom Ammonovým.28 A ty, synu človeka, prorokuj a po­vieš: Tak­to hovorí Pán Hos­podin o synoch Am­monových a o ich po­tupe, k­torou potupujú, a po­vieš: Meč, vy­tasený meč za­bíjať, vy­hladený, aby žral, aby sa lesk­nul ako blesk, 29 kým ti vidia már­nosť, kým ti veštia lož, aby ťa dali k hrd­lám po­bitých bez­božníkov, ktorých deň prij­de v čas ne­právos­ti, k­torou už bude koniec. 30 Či azda schovať meč do jeho pošvy? Nie, ale na mies­te, na ktorom si stvorená, d­céro Am­monova; v zemi tvoj­ho pôvodu ťa budem súdiť. 31 A vy­lejem na teba svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prch­livos­ti budem duť na teba a vy­dám ťa do ruky ne­smysel­ných mužov hoväd­ných, takých, ktorí kujú zkazu. 32 Ohňu budeš za po­travu; tvoja krv bude pro­stred t­vojej zeme; ne­prij­deš na pamäť, lebo ja Hos­podin som hovoril.