Roháček › Ezechiel › 22

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Mesto, plné modiel, vraždy, neplechy a útisku, bude pomstené.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 A ty, synu človeka, či azda budeš súdiť, či budeš súdiť mes­to kr­vi? Nie, ale mu oznám všet­ky jeho ohav­nos­ti! 3 A po­vieš: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Oj, mes­to, ktoré vy­lieva krv vo svojom strede, aby prišiel jeho čas, a robí ukydaných bohov samo proti sebe, aby sa poškv­rňovalo! 4 Svojou kr­vou, ktorú si vy­lievalo, si sa pre­vinilo a svojimi ukydanými boh­mi, ktorých si narobilo, si sa poškvr­nilo, a spôsobilo si to, že sa pri­blížily tvoje dni, a prišlo si k svojim rokom. Pre­to ťa vy­dám národom za po­tupu a za po­smech všet­kým zemiam. 5 Blíz­ke i ďaleké od teba sa ti budú po­smievať, mes­to poškvrneného mena, veľké čo do nepokoja. 6 Hľa, kniežatá Iz­raelove, každý podľa sily svojho ramena boli v tebe nato, aby vy­lievali krv. 7 Otca i mater znevažujú v tebe, po­hos­tína utláčajú v tvojom strede, sirotu a vdovu utis­kujú v tebe; 8 mojimi po­sviat­nosťami po­hŕdaš a znes­väcuješ moje soboty. 9 Muži po­mluvači sú v tebe, aby vy­lievali krv, a jedia na vr­choch v tebe, mrz­kosť páchajú v tvojom strede; 10 na­hotu s­voj­ho otca od­krývajú v tebe; nečis­tú, od­delenú v jej ne­moci, ponižujú v tebe, 11 a jeden pácha ohav­nosť so ženou svoj­ho blížneho, druhý v mrz­kos­ti poškv­rňuje svoju ne­ves­tu, a zase iný ponižuje svoju ses­tru, dcéru svoj­ho ot­ca, v tebe; 12 ú­plat­ný dar berú v tebe nato, aby vy­lievali krv; berieš úžeru a úrok a hľadajúc zis­ku utláčaš svojich blížnych a na mňa si za­bud­lo, hovorí Pán Hos­podin. 13 Pre­to hľa, tlesk­nem svojou rukou nad tvojím ne­spraved­livým ziskom, ktorého si nadobud­lo, a nad tvojou kr­vou, ktorá je v tvojom strede. 14 Či tak obstojí tvoje srd­ce? Či budú tvoje ruky dosť pevné na dni, ktoré ja budem s tebou konať? Ja Hos­podin som hovoril aj učiním. 15 A rozp­týlim ťa medzi národy a rozoženiem ťa po zemiach a cel­kom vy­pracem tvoju nečis­totu z teba. 16 A budeš znevážené samo sebou pred očami národov a zvieš, že ja som Hospodin. Izrael troskou. Nečistá zem: proroci i kňazi páchajú neprávosť; kniežatá jako vlci.17 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 18 Synu človeka, dom Iz­raelov sa mi ob­rátili na tros­ku, všet­ci, koľko ich je, sú meď a cín, železo a olovo pro­stred pece; ob­rátili sa na striebor­nú tros­ku. 19 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Pre­to, že ste sa všet­ci ob­rátili na tros­ky, pre­to hľa, shromaždím vás do­pro­stred Jeruzalema, 20 jako sa shromažďuje strieb­ro, meď, železo, olovo a cín do­pro­stred pece, aby na to viali oheň roz­topiť, tak shromaždím vo svojom hneve a vo svojej prch­livos­ti a uložím a budem vás topiť. 21 A soberiem vás a budem na vás po­vievať ohňom svojej prch­livos­ti, až sa roz­topíte pro­stred neho. 22 Jako sa topí strieb­ro pro­stred pece, tak sa roz­topíte pro­stred neho a zviete, že ja Hos­podin som vy­lial svoju prch­livosť na vás. 23 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 24 Synu človeka, po­vedz jej: Ty si zem, ktorá nie je očis­tená, nebudeš zvlažená dažďom v deň zúrivého hnevu. 25 Sprisahanie jej prorokov je v jej strede, jako čo by revúci lev, ktorý chvace a tr­há lúpež; žerú duše, berú majetok a iné drahé veci; množia jej vdovy v jej strede. 26 Jej kňazi robia môj­mu zákonu násilie a poškv­rňujú moje po­sviat­nos­ti; nerobia roz­dielu medzi svätým a obec­ným ani ne­učia rozo­znávať medzi nečis­tým a čis­tým a pred mojimi sobotami za­krývajú svoje oči, a som znes­väcovaný medzi nimi; 27 jej kniežatá pro­stred nej sú jako vl­ci, ktorí chvacú lúpež, aby vy­lievali krv, aby hubili duše ženúc sa za ­mrz­kým ziskom. 28 Jej proroci im za­tierajú ničom­ným mazom, vidia már­nosť a veštia im lož; hovoria: Tak­to hovorí Pán Hos­podin, a Hos­podin nehovoril. 29 Obec­ní ľudia zeme tvr­de utláčajú a berú násil­ne cudzie, chudob­ného a bied­neho utis­kujú a skrivod­livo utláčajú po­hos­tína. 30 A hľadal som človeka z­pomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a po­stavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju nez­kazil, ale som nenašiel. 31 Pre­to vy­lejem na nich svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prch­livos­ti im učiním koniec, ich ces­tu dám na ich hlavu, hovorí Pán Hos­podin.