Roháček › Ezechiel › 37

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Videnie o kostiach.1 Bola nado mnou ruka Hos­podinova, a vy­viedol ma von v duchu Hos­podinovom a po­stavil ma a nechal pro­stred údolia, ktoré bolo pl­né kos­tí. 2 A pre­viedol ma pop­ri nich kolom do­okola. A hľa, bolo ich veľmi mnoho na tvári údolia, a hľa, boly veľmi suché. 3 A riekol mi: Synu človeka, či ožijú tieto kos­ti? A ja som po­vedal: Pane, Hos­podine, ty vieš. 4 Vtedy mi riekol: Prorokuj o tých­to kos­tiach a po­vieš im: Vy, suché kos­ti, počuj­te slovo Hos­podinovo! 5 Tak­to hovorí Pán Hos­podin tým­to kos­tiam: Hľa, ja uvediem do vás ducha, a ožijete. 6 A dám na vás žily a spôsobím to, aby na vás vy­stúpilo telo a po­tiah­nem vás kožou, dám do vás ducha a ožijete a zviete, že ja som Hospodin. 7 V­tedy som prorokoval, ako mi bolo roz­kázané. Tu po­vs­tal zvuk, keď som prorokoval, a hľa, bolo počuť hrkot, a kos­ti sa pri­bližovaly, kosť ku svojej kos­ti. 8 A videl som, že hľa, ukázaly sa na nich žily, a vy­stúpilo mäso, a koža ich po­tiah­la po vr­chu, ale ducha v nich nebolo. 9 A riekol mi: Prorokuj k duchu, prorokuj, synu človeka, a po­vieš duchu: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Od štyroch vet­rov prij­di, duchu, a vej na tých­to po­bitých, aby ožili! 10 Nuž prorokoval som tak, ako mi roz­kázal. A vošiel do nich duch, a ožili a po­stavili sa na svoje nohy, zá­stup voj­ska, veliký náram­ne. 11 A riekol mi: Synu človeka, tieto kos­ti sú celý dom Iz­raelov. Hľa, hovoria: Naše kos­ti uschly, a za­hynula naša nádej, už je po nás! 12 Pre­to prorokuj a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, ja ot­vorím vaše hroby a vy­vediem vás z vašich hrobov, môj ľude, a do­vediem vás do zeme Iz­raelovej. 13 A zviete, že ja som Hospodin, keď ot­vorím vaše hroby a keď vás vy­vediem z vašich hrobov, môj ľude. 14 A dám do vás svoj­ho ducha, a ožijete, a osadím vás na vašej zemi, a zviete, že ja Hos­podin som hovoril aj učiním, hovorí Hos­podin. Proroctvo o sjednotení judského a izraelského kráľovstva; Dávid, Kristus, bude nad nimi Kráľom na veky, a budú požehnaní.15 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 16 A ty, synu človeka, vez­mi si jed­no drevo a na­píš naň: Júdovi a synom Iz­raelovým, jeho spoločníkom. Po­tom vez­mi druhé drevo a na­píš naň: Jozefovi. Drevo Ef­rai­movo a celého domu Iz­raelov­ho, jeho spoločníkov. 17 A pri­blíž si ich jed­no k druhému v jed­no drevo, aby boly jed­no v tvojej ruke. 18 Keď ti po­tom po­vedia synovia tvoj­ho ľudu a riek­nu: Či nám ne­oz­námiš, načo ti je to? 19 Hovor im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, ja vez­mem drevo Jozefovo, ktoré je v ruke Ef­rai­movej, a po­kolenia Iz­raelove, jeho spoločníkov, a dám ich aj s ním k drevu Júdov­mu a učiním ich jed­ným drevom, a budú jed­no v mojej ruke. 20 A drevá, na ktoré na­píšeš svojou rukou, budú pred ich očami. 21 A hovor im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, ja vez­mem synov Iz­raelových zpomedzi národov, kam od­išli, a shromaždím ich zo všet­kých strán a do­vediem ich do ich zeme. 22 A učiním ich jed­ným národom v zemi, na vr­choch Iz­raelových, a jeden kráľ bude im všet­kým za kráľa, a nebudú viacej dvoma národami ani sa už nebudú viacej deliť na dve kráľov­stvá, ni­kdy. 23 A nebudú sa viacej zanečisťovať svojimi ukydanými boh­mi a svojimi mrz­kosťami ani ni­ktorými svojimi všelijakými pre­stúpeniami, a za­chránim ich zo všet­kých ich byd­lísk, v ktorých hrešili, a očis­tím ich, a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom. 24 A môj služob­ník Dávid bude kráľom nad nimi, a všet­ci budú mať jed­ného pas­tiera, budú chodiť v mojich súdoch a budú os­tríhať moje ustanovenia a budú ich činiť. 25 Budú bývať na zemi, ktorú som dal svoj­mu služob­níkovi Jakobovi, v ktorej bývali vaši ot­covia, a budú bývať na nej oni aj ich synovia i synovia ich synov až na veky, a Dávid, môj služob­ník, im bude kniežaťom na veky. 26 A učiním s nimi smluvu po­koja; bude to večná sm­luva s nimi. A dám ich ta a rozm­nožím ich a dám svoju svätyňu do ich stredu, a bude tak až na veky. 27 A môj príbytok bude nad nimi, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 28 A tak zvedia národy, že ja som Hospodin, ktorý po­sväcujem Iz­raela, keď bude moja svätyňa v ich strede na veky.