RoháčekEzechiel26

Ezechiel

Týrus zkazí Nabuchodonozor.1 A bolo jedenás­teho roku, pr­vého dňa toho mesiaca, že stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, pre­to, že hovorí Týrus o Jeruzaleme: Aha! Skrúšené je mes­to, ktoré bolo vrátami národov; ob­ráti sa ku mne, budem na­pl­nený. Spust­lo! 3 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, p­rij­dem na teba, Týre, a do­valím hore na teba mnohé národy, jako čo more valí hore svoje vl­ny, 4 a zkazia múry Týru a zboria jeho veže, a vy­metiem jeho prach z neho a ob­rátim ho na holú skalu vypálenú od slnka. 5 Bude mies­tom na prestieranie sietí pro­stred mora, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hos­podin, a bude za lúpež národom. 6 A jeho dcéry, ktoré na poli, na pev­nine, budú po­bité mečom, a zvedia, že ja som Hospodin. 7 Lebo tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, do­vediem na Týrus Na­buchodonozora, babylon­ského kráľa, od severa, kráľa kráľov s koňmi a voz­mi a s jazd­cami a shromaždenie a mnohý ľud. 8 Tvoje dcéry na poli po­bije mečom a dá po­staviť proti tebe hrad­by, na­sype proti tebe val a po­staví proti tebe pavézu. 9 A dá dobývacie náraz­níky proti tvojim múrom a po­borí tvoje veže svojimi mečami. 10 Od množs­tva jeho koní ťa po­kryje ich prach; od hr­motu jazd­cov a kár a vozov budú sa triasť tvoje múry, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako vchádzajú do pre­boreného mes­ta. 11 Kopytami svojich koní pošliape všet­ky tvoje ulice; tvoj ľud po­bije mečom, a pamät­né stĺpy tvojej sily sos­túpia dolu na zem. 12 Rozch­vátajú tvoj majetok, olúpia tvoje kupec­tvo, roz­váľajú tvoje múry, po­boria tvoje krás­ne domy a tvoje kamene, tvoje drevo i tvoj prach po­hádžu do vody. 13 A tak učiním priet­rž huku tvojich spevov, ani sa viacej ne­počuje zvuk tvojich hárf. 14 A ob­rátim ťa na holú, od sln­ka vy­pálenú skalu; budeš mies­tom na prestieranie sietí; nebudeš viacej vy­stavený, lebo ja Hos­podin som hovoril, hovorí Pán Hos­podin. 15 Tak­to hovorí Pán Hos­podin Týru: či azda od hr­motu tvoj­ho pádu, keď budú stenať ranení na sm­rť, keď budú ukrut­ne za­bíjať pro­stred teba, nebudú sa triasť os­trovy? 16 A sos­túpia so svojich trónov všet­ky kniežatá mora a složia svoje plášte a vy­zlečú i svoje vy­šívané rúcha; v hrôzu sa ob­lečú a budú sedieť na zemi a trasúc sa každú chvíľu budú sa desiť nad tebou. 17 A po­z­dvih­nú na teba trúch­lo­spev a po­vedia ti: Oj, ako si len za­hynulo, mesto, obyd­lené pre výhodu mora, mes­to, vy­chvaľované, ktoré bolo sil­né na mori, ono i so svojimi obyvateľmi, ktorí púšťali svoj strach na všet­kých jeho obyvateľov! 18 Teraz sa trasú os­trovy, v deň tvoj­ho pádu, a zdesením sa chvejú os­trovy, ktoré na mori, pre tvoj zánik. 19 Lebo tak­to hovorí Pán Hos­podin: Keď ťa ob­rátim na spus­tošené mes­to, jako mestá, v ktorých sa nebýva, keď do­vediem hore na teba hl­binu, takže ťa po­kryjú tie mnohé vody, 20 spôsobím to, že sos­túpiš s tými, ktorí so­stupujú do jamy, k ľudu dáv­neho veku, a po­sadím ťa v najs­pod­nejšej zemi jako spus­tošeniny od veku s tými, ktorí so­stupujú do jamy, aby si nebolo viacej obývané, a potom dám niečo krásne v zemi živých. 21 Učiním ťa hrôzou, a nebude ťa, a budú ťa hľadať, ale ťa nenaj­dú viacej na veky, hovorí Pán Hos­podin.

RoháčekEzechiel26