RoháčekEzechiel33

Ezechiel

Zodpovednosť strážcu.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, hovor synom svoj­ho ľudu a po­vieš im: Keby som uviedol meč na zem, a ľud zeme by vzali nie­ktorého muža zpomedzi seba a ustanovili by si ho za strážcu, 3 a keby uvidel meč, že prichádza na zem, a za­trúbil by na trúbu a na­pomenul by ľud, 4 a keby počul nie­kto zvuk trúby a nedal by sa na­pomenúť, a meč by prišiel a vzal by ho, jeho krv bude na jeho hlavu: 5 počul zvuk trúby, ale sa nedal na­pomenúť, jeho krv bude na ňom, kým vtedy, keby sa bol dal na­pomenúť, bol by za­chránil svoju dušu. 6 A zase strážca, keby uvidel meč, že prichádza, a nezat­rúbil by na trúbu, a ľud by nebol na­pomenutý, a meč by prišiel a vzal by niek­torú dušu z nich, taký človek je vzatý pre svoju ne­právosť, ale jeho krv budem vy­hľadávať z ruky strážcu. 7 A ty, synu človeka, dal som ťa za strážcu domu Iz­raelov­mu, aby si počujúc slovo z mojich úst na­pomenul ich odo mňa. 8 Keby som po­vedal bez­božnému: Bez­božníku, is­tot­ne zo­mrieš, a nehovoril by si na­pomínajúc bez­božníka od­vrátiť ho od jeho ces­ty, on, bez­božník, zo­mrie pre svoju ne­právosť, ale jeho krv budem vy­hľadávať z tvojej ruky. 9 Ale ty, keď na­pomenieš bez­božníka od­vrátiť ho od jeho ces­ty, aby sa od­vrátil od nej a keď sa ne­od­vráti od svojej ces­ty, on zo­mrie pre svoju ne­právosť, ale ty vy­trh­neš svoju dušu zo záhuby. Hospodin nemá záľuby v smrti hriešnika, ale ten sa má obrátiť.10 A tak ty, synu človeka, po­vedz domu Iz­raelov­mu: Tak­to hovoríte: Pre­tože naše pre­stúpenia a naše hriechy na nás, a my v nich hynieme, jako by sme teda žili? 11 Po­vedz im: Ako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, že ne­mám záľuby v smr­ti bez­božníka, ale v tom, aby sa od­vrátil bez­božník od svojej ces­ty a žil. Od­vráťte, od­vráťte sa od svojich zlých ciest! Lebo prečo máte zo­mrieť, dome Iz­raelov?! 12 A ty, synu človeka, po­vedz synom svoj­ho ľudu: Spraved­livosť spraved­livého? Ne­vy­trh­ne ho v deň jeho pre­stúpenia, ako ani bez­božník ne­kles­ne vo s­vojej bezbožnosti v deň, v ktorý by sa od­vrátil od svojej bez­božnos­ti, ani spraved­livý nebude môcť v nej žiť v deň, v ktorý by zhrešil. 13 Keď po­viem spraved­livému: Is­tot­ne bude žiť; ale on nadejúc sa na svoju spraved­livosť páchal by ne­právosť, ne­spomenú sa ni­ktoré jeho s­kut­ky spravedlivosti, ale pre svoju ne­právosť, ktorú spáchal, pre tú zo­mrie. 14 A zase keď po­viem bez­božníkovi: Is­tot­ne zo­mrieš; ale keby sa od­vrátil od svoj­ho hriechu a činil by súd a spraved­livosť: 15 keď navráti bez­božník záloh; to, čo vzal násil­ne, na­hradí a bude chodiť v ustanoveniach života nerobiac ne­právos­ti, is­tot­ne bude žiť, nezom­rie. 16 Ne­spomenú sa mu ni­ktoré jeho hriechy, ktorými hrešil; činí súd a spraved­livosť, is­tot­ne bude žiť. 17 A jed­nako hovoria synovia tvoj­ho ľudu: Nie je správ­nou ces­ta Pánova; ale je to ich ces­ta, ktorá nie je správ­na. 18 Keď sa od­vráti spraved­livý od svojej spraved­livos­ti a pácha ne­právosť, zo­mrie za to. 19 A zase, keď sa od­vráti bez­božník od svojej bez­božnos­ti a činí súd a spraved­livosť, ten bude žiť pre tie veci. 20 A pred­sa hovoríte: Nie je správ­nou ces­ta Pánova. Každého vás budem súdiť podľa jeho ciest, dome Iz­raelov!- Mesto vraj zbité. Hriechy Izraelského ľudu, ktorý rád počúva, ale nečiní.21 A stalo sa dvanás­teho roku, desiateho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, od nášho pre­stehovania, že prišiel ku mne ubeh­lík z Jeruzalema a vravel: Mes­to je zbité. 22 A ruka Hos­podinova bola p­rišla na mňa večer, prv ako bol prišiel ubeh­lík, a ot­voril moje ús­ta, až prišiel ku mne ráno, a tak sa ot­vorily moje ús­ta, a nebol som už viacej ne­mý. 23 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 24 Synu človeka, obyvatelia tých spus­tošenín na zemi Iz­raelovej hovoria, že vraj Ab­rahám bol sám jediný a do­stal zem do državia; ale nás je mnoho, nám je daná zem do državia. 25 Pre­to im po­vedz: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: S kr­vou jedávate a svoje oči po­z­dvihujete k svojim ukydaným bohom a vy­lievate krv a mali by ste do­stať zem do državia? 26 Stojíte na svojom meči, páchate ohav­nosť, a každý poškv­rňujete ženu svoj­ho blížneho a mali by ste do­stať zem do državia? 27 Tak­to im po­vieš: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Ako že ja žijem, tí, ktorí v tých spustošeninách, pad­nú od meča, a kto je na šírom poli, toho dám divej zveri, aby ho zožrala, a tí, ktorí na hradoch a v jas­kyniach, po­mrú morom. 28 A ob­rátim zem na pus­tinu a na púšť; a tak pre­stane pýcha jej sily, a spust­nú vr­chy Iz­raelove, takže nebude ni­koho, kto by išiel cez ne. 29 A zvedia, že ja som Hospodin, keď ob­rátim zem na pus­tinu a na púšť pre všet­ky ich ohav­nos­ti, ktoré páchali. 30 A ty, synu človeka, synovia tvoj­ho ľudu sú to, ktorí sa shovárajú o tebe pri stenách a vo dveriach domov, a hovoria jeden druhému, každý svoj­mu bratovi: Nože poďte a počuj­te, jaké je to slovo, ktoré vy­šlo od Hos­podina! 31 A pri­chádzajú k tebe, jako pri­chádzava ľud, a sedia pred tebou jako môj ľud a počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia; lebo svojimi ús­tami konajú ľúbez­né veci, ale ich srd­ce ide za ich ­mrz­kým ziskom. 32 A hľa, si im ako ľúbez­ná pieseň ­speváka krásneho hlasu a hrajúceho výbor­ne, a tiež počuť počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia. 33 No, keď to prij­de, hľa, už aj ide, vtedy zvedia, že bol prorok medzi nimi.

RoháčekEzechiel33