Roháček › Ezechiel › 34

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

O zlých pastieroch ľudu Božieho.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, prorokuj proti pas­tierom Iz­raelovým, prorokuj a po­vieš im, tým pas­tierom: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Oj, beda pas­tierom Iz­raelovým, ktorí pasú sami seba! Či azda ne­majú pas­tieri pásť stádo? 3 Tuk jete a vl­nou sa od­ievate, vy­kŕmené za­bíjate, stáda ne­pasiete. 4 Chorľavých zo stáda neposilňujete, ne­moc­ného neliečite, zlámaného ne­ob­väzujete a za­plašeného nenav­racujete ani zahynulého nehľadáte, ale prís­ne panujete nad nimi a tvr­de. 5 A tak sú rozp­týlené, ne­majúce pas­tiera, a sú za po­krm všelijakej zveri poľnej a sú rozp­týlené. 6 Blúdia, moje stádo, po všet­kých vr­choch a na každom brehu vy­sokom, sú rozp­týlení, moje stádo, po celej tvári zeme, a nie je ni­koho, kto by sa po nich pýtal, ani nie je ni­koho, kto by hľadal. 7 Pre­to, pas­tieri, počuj­te slovo Hos­podinovo: 8 Jako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, pre­to, že je moje stádo za lúpež, a že je moje stádo za žrád­lo všelijakej zveri poľnej, pre­to, že nieto pas­tiera, a že moji pas­tieri sa ne­pýtajú po mojom stáde, ale že pastieri pasú sami seba a môj­ho stáda ne­pasú: 9 pre­to, pas­tieri, počuj­te slovo Hos­podinovo: 10 Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, p­rij­dem na pas­tierov a budem vy­hľadávať svoje stádo z ich ruky a učiním koniec ich paseniu stáda, ani nebudú tí pas­tieri viacej pásť sami seba, ale vy­trh­nem svoje ovce z ich úst, aby im neboly za po­krm. Hospodin poshľadáva svoje ovce jako pastier, bude ich pásť a opatrovať.11 Lebo tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, ja sám p­rij­dem a vy­hľadám svoje ovce a po­zriem sa na ne. 12 Ako pas­tier pre­hliada svoje stádo v deň, v ktorý je medzi svojimi rozprch­lými ov­cami, tak i ja budem pre­hliadať svoje ovce a vy­trh­nem ich zo všet­kých miest, kde sú rozp­týlení, v deň hus­tého ob­laku a mrákavy. 13 A vy­vediem ich z národov a shromaždím ich zo zemí a do­vediem ich do ich zeme a budem ich pásť po vr­choch Iz­raelových, pop­ri potokoch a na všet­kých mies­tach zeme, súcich na bývanie. 14 Budem ich pásť na dob­rej paši, a na vr­choch výšiny Iz­raelovej bude ich pas­tva; tam budú líhať od­počívajúc na dob­rom pasien­ku a budú sa pásť na tučnej paši po vr­choch Iz­raelových. 15 Ja budem pásť svoje ovce a ja spôsobím to, aby od­počívajúc líhaly v pokoji, hovorí Pán Hos­podin. 16 Vy­hľadám zt­ratené a na­vrátim za­plašené, ob­viažem polámané a ne­moc­né po­sil­ním, ale tučné a sil­né za­hladím; budem ho pásť v súde. 17 A vy, moje stádo, tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, budem súdiť medzi dobytčaťom a dobytčaťom, medzi baran­mi a koz­lami. 18 Či vám je to málo, že spášate dob­rú pašu a ostatok svojej paše šliapete svojimi nohami? A či vám to málo, že pijete usad­lú vodu čis­tú a os­tat­né kalíte svojimi nohami? 19 A či sa majú moje ovce pásť na tom, čo ste vy pošliapali svojimi nohami, alebo tiež či majú piť to, čo ste vy za­kalili svojimi nohami? 20 Pre­to tak­to im hovorí Pán Hos­podin: Hľa, ja sám p­rij­dem a budem súdiť medzi tučným dobytčaťom a medzi chudým dobytčaťom. Bude súdiť dobytčatá. Jeden pastier, Dávid; bohatstvo a pokoj.21 Pre­tože bokom i plecom str­káte a svojimi rohami koliete všet­ky chorľavé, do­kiaľ ich len von nerozp­týlite, 22 za­chránim svoje stádo, aby nebolo viacej za lúpež, a budem súdiť medzi dobytčaťom a dobytčaťom. 23 A po­stavím nad nimi jed­ného pas­tiera, a bude ich pásť, svoj­ho služob­níka Dávida, ten ich bude pásť a ten im bude pas­tierom. 24 A ja Hos­podin im budem Bohom, a môj služob­ník Dávid bude kniežaťom pro­stred nich. Ja Hos­podin som hovoril. 25 A učiním s nimi sm­luvu po­koja a urobím koniec zlej zveri a od­pracem ju zo zeme, a budú bývať i na púšti bez­pečne a spávať po lesoch. 26 Učiním ich ako aj okolie svoj­ho brehu požeh­naním, a dám to, aby padal dážď svojím časom; budú to dažde požeh­nania. 27 A tak vy­dá strom na poli svoje ovocie, a zem vy­dá svoju úrodu, a budú bez­peční na svojej zemi a zvedia, že ja som Hospodin, keď polámem svory ich jar­ma a vy­trh­nem ich z ruky tých, ktorí robia na nich. 28 Nebudú viacej za lúpež národom, ani ich nebude žrať zver zeme; ale budú bývať bez­pečne, a nebude ni­koho, kto by pre­strašil. 29 A vzbudím im sadenec s­láv­neho mena, a nebudú viacej spratávaní hladom v zemi ani ne­ponesú viacej po­tupy národov. 30 A zvedia, že ja Hos­podin, ich Bôh, som s nimi, a že oni sú môj ľud, dom Iz­raelov, hovorí Pán Hos­podin. 31 A vy, moje stádo, stádo mojej pas­tvy, ste ľudia; ja som váš Bôh, hovorí Pán Hos­podin.