Roháček › Ezechiel › 31

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Vznešený Assúr bol porazený a bude aj faraon.1 A bolo jedenás­teho roku, tretieho mesiaca, pr­vého dňa toho mesiaca, že stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, po­vedz fara­onovi, egypt­skému kráľovi, i jeho množs­tvu: Komuže sa ty podobáš vo svojej veľkos­ti? 3 Hľa, As­súr bol cedrou na Libanone, krás­neho konára, a za­tôňujúcou húšťavou a vy­sokého vzras­tu, a jeho list­natý vr­chol bol až hore medzi ob­lak­mi. 4 Vody mu do­dávaly vzras­tu, hl­bina ho vy­výšila; s jej riekami chodil vôkol jej výsady, a svoje prietoky vy­púšťala ku všet­kým stromom poľným. 5 Pre­to bol jeho vzrast vy­šší nad všet­ky stromy na poli, a roz­moh­ly sa jeho haluzi, a jeho vet­vi sa roz­tiah­ly od mnohých vôd, keď vy­hnal. 6 Na jeho letoras­toch robili si všelijakí vtáci nebes­kí hniez­da, pod jeho vet­vami rodily sa všelijaké poľné zvieratá, a v jeho tôni sedely všelik­toré veľké národy. 7 A bol krás­ny vo svojej veľkos­ti, v dl­hokos­ti svojich konárov, lebo jeho koreň bol pri mnohých vodách. 8 Ced­ry v za­hrade Božej ho nezatienily; jed­le sa ne­vyrov­naly jeho letoras­tom, a gaštany neboly jako jeho vet­vi; ni­ktorý strom v za­hrade Božej ne­vyrov­nal sa mu vo svojej kráse. 9 Krás­neho som ho bol učinil množs­tvom jeho konárov, takže mu závidely všet­ky stromy Édena, ktoré boly v za­hrade Božej. 10 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Pre­to, že si taký vysoký vzras­tom -, a dal svoj vr­chol až hore medzi ob­laky, a jeho srd­ce sa po­výšilo v jeho výši, 11 vy­dal som ho do ruky sil­ného z národov; učinil mu, jako za­slúžil; zahnal som ho pre jeho bez­božnosť. 12 A vy­ťali ho cudzin­ci, ukrut­ní z­pomedzi národov, a po­hodili ho. Po vr­choch a po všet­kých dolinách popadaly jeho konáre, a jeho vet­vi boly polámané po všet­kých po­tokoch zeme, a sos­túpily preč z jeho tône všet­ky národy zeme a pohodiac ho nechaly ho ležať. 13 Na jeho pad­lom telese bývajú všelijakí nebes­kí vtáci, a po jeho vet­viach sú všelijaké zvieratá poľné, 14 aby sa ne­povyšovaly vo svojom vzras­te ni­ktoré stromy, majúce hoj­nosť vody, a nedávaly svoj­ho vr­chola hore medzi ob­laky, ani aby sa ne­po­stavovali ich sil­ní vo svojej vy­sokos­ti, ni­ktorí pijúci vodu, lebo všet­ci sú vy­daní smr­ti do spod­ku zeme, medzi synov človeka, k tým, ktorí so­stupujú do jamy. 15 Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Toho dňa, ktorého sos­túpil do pek­la, spôsobil som smútok a prikryl som ho priepasťou a odňal som jej rieky, a za­držané boly mnohé vody, a spôsobil som to, aby sa pre neho ob­liekol Libanon v čier­no, a omd­lievaly pre neho všet­ky stromy na poli. 16 Dal som, aby sa od hr­motu jeho pádu trias­ly národy, keď som ho svr­hol do pek­la s tými, ktorí so­stupujú do jamy. A tak sa po­tešily na spod­ku v zemi všet­ky stromy Édena, to čo je najvýbornejšie a naj­pek­nejšie Libanona, všet­ci, ktorí pijú vodu. 17 Aj tí sos­túpili s ním do pek­la k po­bitým od meča, i jeho rameno, tí, ktorí sedeli v jeho tôni medzi národami. - 18 Ktorému sa ty takto podobáš v sláve a vo veľkos­ti medzi stromami Édena? A tak si svr­hnutý so stromami Édena do spod­ku zeme, ležať budeš medzi ne­ob­rezanými, s po­bitými od meča. To je i fara­on a všet­ko jeho množs­tvo, hovorí Pán Hos­podin.