RoháčekEzechiel1

Ezechiel

Videnie: štyri nebeské živé bytosti, kolesá, obloha, trón, podobný človekovi, videnie slávy Hospodinovej.1 A stalo sa trid­siateho roku, štvr­tého mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som bol medzi zajatými na rieke Chebáre, že sa ot­vorily nebesia, a videl som videnia Božie. 2 Piateho dňa toho mesiaca (a to bol piaty rok zajatia kráľa Jojachina) 3 stalo sa zreteľne slovo Hos­podinovo k Ezechielovi, synovi Búziho, kňazovi, v zemi Chal­dejov, na rieke Chebáre, a bola tam nad ním ruka Hos­podinova. 4 A videl som a hľa, búr­livý vietor prišiel od severa, veľký ob­lak a plápolajúci oheň a vôkol neho žiara do­okola, a zp­ro­stred neho sa videlo čosi na po­hľad ako žeravý kov, zp­ro­stred toho ohňa. 5 A zp­ro­stred neho bolo vidieť podobu štyroch živých bytos­tí, a toto bola ich tvár­nosť: maly podobu človeka. 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štyri krýd­la. 7 A ich nohy boly rov­né, a spodok ich nôh bol ako spodok nohy teľaťa, a lesk­ly sa na po­hľad ako vy­leštená meď. 8 A pod ich krýd­lami bolo vidieť ruky človeka po ich štyroch stranách, a všet­ky štyri maly svoje tváre a svoje krýd­la. 9 Ich krýd­la boly po­spájané jed­no s druhým; ne­ob­racaly sa, keď išly, každá išla smerom svojej tvári. 10 A podoba ich tvári bola jako tvár človeka; po pravej strane maly všet­ky štyri tvár leva, z ľavej strany maly všet­ky štyri tvár vola a maly, všet­ky štyri, aj tvár or­la. 11 Ich tváre a ich krýd­la boly od­delené shora. Každá mala dve krýd­la, ktoré spájaly všet­ky, a dve, ktoré kryly ich telá. 12 Každá išla priamo smerom svojej tvári. Kam bol ob­rátený Duch ísť, ta išly; ne­ob­racaly sa, keď išly. 13 A podoba tých živých bytos­tí bola na po­hľad ako žeravé uhlie; horely na po­hľad ako fak­le; to chodilo po­medzi tie živé bytos­ti, a oheň mal žiaru, a z ohňa vy­chádzal blesk. 14 A tie živé bytos­ti od­behávaly a zase sa na­vracovaly na po­hľad ako blesk. 15 A keď som hľadel na tie živé bytos­ti, videl som, že hľa, po jednom kolese bolo na zemi vedľa tých živých bytos­tí, vo štyri ­smery jej tvári. 16 Kolesá a ich práca boly na po­hľad ako far­ba taršíš, a všet­ky štyri maly jed­nu a tú is­tú podobu a boly na po­hľad aj ich práca, jako keby bolo bývalo koleso v kolese. 17 Keď išly, išly na svoje štyri strany; ne­ob­racaly sa, keď išly. 18 A čo do ich lúkotí, boly vy­soké a strašné, a ich lúkote boly pl­né očí kolom do­okola, ich všet­kých štyroch. 19 Keď išly živé bytos­ti, išly aj kolesá vedľa nich, a keď sa po­vznies­ly živé bytos­ti od zeme, po­vznies­ly sa aj kolesá. 20 Kam bol ob­rátený Duch ísť, ta išly, ta, kam ch­cel ísť Duch; a kolesá po­vznášaly sa spolu vedľa nich, lebo duch živej bytos­ti bol v kolesách; 21 keď išly tam­tie, išly, a keď stály, stály; a keď sa po­vznies­ly tam­tie od zeme, po­vznies­ly sa kolesá spolu s nimi, lebo duch živej bytos­ti bol v kolesách. 22 A nad hlavami tých živých bytos­tí bola podoba ob­lohy, na po­hľad ako hroz­ný kryštál, roz­tia­hnutá nad ich hlavami shora. 23 A pod ob­lohou ich krýd­la rov­né, ob­rátené jedno k druhému. Každá mala dve, ktoré pri­krývaly z jed­nej, a každá mala dve, ktoré pri­krývaly z druhej strany ich telá. 24 A počul som zvuk ich krýdel ako zvuk mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, keď išly, zvuk hukotu jako ruch tábora. Keď stály, spus­tily svoje krýd­la. 25 A bolo čuť hlas zponad ob­lohy, ktorá bola nad ich hlavou. A keď tedy stály, spus­tily svoje krýd­la. 26 Shora nad ob­lohou, ktorá bola nad ich hlavou, bola podoba trónu, na po­hľad ako kameň zafír a na podobe trónu bola podoba na po­hľad ako človek, na ňom shora. 27 A videl som niečo jako far­bu žeravého kovu, niečo na po­hľad ako oheň, čím bola obňatá do­okola, od vidu jeho bedier a hore; a od vidu jeho bedier a dole som videl čosi na po­hľad ako oheň, a ten na po­hľad ako človek mal žiaru do­okola. 28 Na po­hľad ako dúha, ktorá býva na ob­laku v deň dažďa, taká bola na po­hľad tá žiara do­okola. To bol zjav podoby slávy Hos­podinovej. A keď som to videl, pad­nul som na svoju tvár a počul som hlas hovoriaceho.

RoháčekEzechiel1