RoháčekEzechiel14

Ezechiel

Modlári, pýtajúci sa Hospodina.1 Po­tom prišli ku mne nejakí mužovia zo starších Iz­raelových a sedeli predo mnou. 2 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 3 Synu človeka, títo mužovia vzložili svojich ukydaných bohov na svoje srd­ce a závadu pad­núť do svojej ne­právos­ti položili pred svoju tvár. Či by sa ma tí mali pýtať, a ja im od­povedať? 4 Pre­to im hovor a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Každému z domu Iz­raelov­ho, kto by si vzložil svojich ukydaných bohov na svoje srd­ce a závadu padať do svojej ne­právos­ti by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi, tomu ja Hos­podin od­poviem podľa toho, podľa množs­tva jeho ukydaných bohov, 5 aby som lapil dom Iz­raelov za ich srd­ce, pre­tože od­cudziac sa mi odvrátili sa odo mňa pre svojich ukydaných bohov, všet­ci, koľko ich je. 6 Pre­to po­vedz domu Iz­raelov­mu: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Ob­ráťte sa a od­vráťte od svojich ukydaných bohov a od všet­kých svojich ohav­nos­tí od­vráťte svoju tvár! 7 Lebo ktokoľvek z domu Iz­raelov­ho alebo z po­hos­tínov, ktorý po­hos­tíni v Iz­raelovi, kto by sa od­delil ne­na­sledujúc ma a vzložil by svojich ukydaných bohov na svoje srd­ce a závadu svojej ne­právos­ti na pad­nutie by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi do­pytovať sa ma za seba, tomu od­poviem ja Hos­podin svojím spôsobom. 8 A ob­rátim svoju tvár proti tomu človekovi a zdr­tím ho tak, že bude za znamenie a prís­lovia, a vy­tnem ho zpomedzi svoj­ho ľudu, a zviete, že ja som Hospodin. 9 A prorok, keby sa dal naviesť, a hovoril by slovo, ja Hos­podin navediem toho proroka a vy­striem svoju ruku na neho a vy­hladím ho zpomedzi svoj­ho ľudu Iz­raela. 10 A tak ponesú svoju ne­právosť; aká bude neprávosť toho, kto sa bude pýtať, taká bude i ne­právosť prorokova, 11 aby neb­lúdili viacej, dom Iz­raelov, ne­na­sledujúc ma ani aby sa ne­poškv­rňovali viacej všelijakými svojimi pre­stúpeniami, ale aby mi boli ľudom, a ja im budem Bohom, hovorí Pán Hos­podin. Noach, Daniel a Job.12 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 13 Synu človeka, keby zhrešila proti mne zem do­pus­tiac sa ne­ver­nos­ti, a keby som vy­strel na ňu svoju ruku a polámal by som jej palicu chleba a po­slal by som na ňu hlad a vy­plienil by som z nej človeka i hovädo, 14 a keby boli v nej títo traja mužovia: No­ach, Daniel a Job, oni vo svojej spraved­livos­ti by vy­trh­li len svoju dušu, hovorí Pán Hos­podin. 15 Keby som uviedol ľútu zver na zem, a osirotila by ju, a bola by pus­tá na toľko, že by ne­išiel ni­kto cez ňu pre zver, 16 hoci by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, ne­vy­trh­li by synov ani dcér; oni sami by boli vy­tr­hnutí, a zem by bola pus­tinou. 17 Alebo keby som uviedol meč na tú zem a keby som po­vedal: Meču, prej­di zemou! a keby som z nej vy­plienil človeka i hovädo, 18 a čo by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, ne­vy­trh­li by synov ani dcér, ale iba oni sami by boli vy­tr­hnutí. 19 Alebo keby som po­slal mor na tú is­tú zem a vy­lial by som na ňu svoju prch­livosť v kr­vi, aby som vy­plienil z nej človeka i hovädo, 20 a No­ach, Daniel a Job by boli v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, že by ne­vy­trh­li syna ani dcéry; oni vo svojej spraved­livos­ti by vy­trh­li iba svoju dušu. 21 Lebo tak­to hovorí Pán Hos­podin: Tým menej vy­trh­nú potom, keď pošlem svoje štyri zlé súdy, meč a hlad a ľútu zver a mor na Jeruzalem vy­plieniť z neho človeka i hovädo! 22 A hľa, po­zos­tane v ňom niečo uniklé, tí, ktorí budú vy­vedení von, synovia a dcéry; hľa, tí vy­j­dú k vám, a uvidíte ich ces­tu a ich skut­ky a po­tešíte sa nad zlom, ktoré uvediem na Jeruzalem, nad všet­kým tým, čo uvediem naň. 23 A po­tešia vás, keď uvidíte ich ces­tu a ich skut­ky a zviete, že nie dar­mo som učinil všet­ko to, čo som učinil na ňom, hovorí Pán Hos­podin.

RoháčekEzechiel14