Roháček › Ezechiel › 24

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Jeruzalem vrúcim hrncom, oddaným záhube.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne deviateho roku, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca po­vediac: 2 Synu človeka, na­píš si meno tohoto dňa, zapíš si tento is­tý deň; práve tohoto dňa sa oprel babylon­ský kráľ o Jeruzalem. 3 A po­vedz podoben­stvo tomu spur­nému domu a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Pri­stav ten hr­niec, pri­stav i nalej do neho vody; 4 podavaj jeho kusy do neho, všet­ky dob­ré kusy, steh­no i plece, na­plň ho najlepšími kosťami. 5 Vez­mi naj­výbor­nejšie z drobného stáda jako aj za košiar kos­tí pod to. Sprav tak, aby to vrelo, až by kypelo, nech sa i jeho kos­ti roz­varia v ňom. 6 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Oj, beda mes­tu kr­vi, hr­n­cu, v ktorom je jeho hr­dza a ktorého hr­dza nej­de z neho. Po­vyťahuj to z neho kus po kuse; ne­pad­ne naň los. 7 Lebo jeho krv je v jeho strede; vy­stavilo ju na holú skalu; ne­vylialo jej na zem, aby ju po­kryl prach. 8 Aby som tedy uviedol naň prchlivosť a pomstil sa náležite, dám jeho krv tiež na holú skalu, aby nebola po­krytá. 9 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Oj, beda mes­tu kr­vi! I ja na­kladiem veľkú hromadu dreva. 10 Nanos mnoho dreva, roz­nieť oheň, uvar dob­re mäso a okoreň korením, a nech pri­horia kos­ti. 11 A po­stav ho prázd­ny na jeho uhlie, aby sa zo­hriala a roz­pálila jeho meď, a aby sa roz­pus­tila v ňom jeho nečis­tota, aby bola cele strávená jeho hr­dza. 12 Unavil m­nohou námahou, ale ne­vyšlo z neho to množs­tvo jeho hr­dze. Do ohňa jeho hr­dzu! 13 V tvojej nečis­tote je mrzkosť. Pre­to, že som ťa čis­til, a nie si čis­té, tak už ani nebudeš čis­té od svojej nečis­toty, do­kiaľ ne­ukojím na tebe svoju prch­livosť. 14 Ja Hos­podin som hovoril, prij­de to, a učiním, ne­popus­tím ani sa nezľutujem ani nebudem želieť. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich činov ťa budú súdiť, hovorí Pán Hos­podin. Ezechielovi zomrie žena, a nesmie smútiť, za príklad.15 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 16 Synu človeka, hľa, vez­mem od teba žiadosť tvojich očí ťažkým úderom. Ale nebudeš smútiť ani nebudeš plakať, ani nech ti neprijde tvoja slza do oka. 17 Vzdychaj mlčky; smút­ku, jako býva obyčaj pri mŕtvych, ne­u­sporiadaš, svoj z­dob­ný ovoj uviaž na svoju ­hlavu a svoju obuv si obuj na svoje nohy a nezahalíš s­vojej brady ani nebudeš jesť chleba iných ľudí. 18 Po­tom ráno som hovoril ľudu, a moja žena zo­mrela večer, a zase ráno som učinil tak, ako mi bolo roz­kázané. 19 A ľudia mi po­vedali: Či nám ne­oz­námiš, čo z­namenajú tieto veci pre nás, že to robíš? 20 Vtedy som im po­vedal: Slovo Hos­podinovo stalo sa ku mne po­vediac: 21 Po­vedz domu Iz­raelov­mu: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, poškvr­ním svoju svätyňu, pýchu vašej sily, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše, a vaši synovia a vaše dcéry, ktorých ste zanechali, pad­nú mečom. 22 A budete robiť tak, ako ja robím: nezahalíte brady ani nebudete jesť chleba iných ľudí; 23 svoje ovoje budete mať na svojich hlavách a svoju obuv na svojich nohách; nebudete smútiť ani nebudete plakať; ale budete chrad­núť pre svoje ne­právos­ti a budete úpieť druh s druhom. 24 A tak vám bude Ezechiel zá­zrakom; všet­ko tak, ako robil, budete robiť, keď to prij­de, a zviete, že ja som Pán Hos­podin. 25 A ty, synu človeka, či azda nebude tak, že toho dňa, ktorého vez­mem od nich ich silu, radosť ich slávy, žiadosť ich očí a to, po čom sa ne­sie ich duša, ich synov a ich dcéry, 26 že toho dňa prij­de k tebe uprch­lík, aby to hlásil t­vojim ušiam? 27 Toho dňa sa ot­voria tvoje ús­ta, keď budeš s uprch­líkom, a budeš hovoriť a nebudeš viacej ne­mý a budeš im zá­zrakom, a zvedia, že ja som Hospodin.