RoháčekJeremiáš7

Jeremiáš

Hospodin káže prostredníctvom proroka činiť pokánie a nespoliehať sa na chrám.1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hos­podina po­vediac: 2 Po­stav sa v bráne domu Hos­podinov­ho a budeš tam volať toto slovo a po­vieš: Počuj­te slovo Hos­podinovo, celý Júda, všet­ci, ktorí vchádzate týmito bránami klaňať sa Hos­podinovi! 3 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Čiňte tak aby, vaše ces­ty a vaše skut­ky boly dobré, a učiním to, aby ste bývali na tom­to mies­te. 4 Nenadej­te sa na lživé slová, že vraj chrám Hos­podinov, chrám Hos­podinov, chrám Hos­podinov je to. 5 Lebo ak na­ozaj budete činiť tak, aby vaše ces­ty a vaše skut­ky boly dobré, ak na­ozaj budete konať súd medzi mužom a medzi jeho blížnym, 6 ak neutisknete po­hos­tína, siroty a vdovy a nijakým činom ne­vylejete ne­vin­nej krvi na tom­to mies­te a za inými bohy ne­poj­dete sebe na zlé, 7 vtedy spôsobím to, že budete bývať na tom­to mies­te, v zemi, ktorú som dal vašim ot­com od veku až na veky. 8 Hľa, vy sa nadejete na lživé slová, bez toho, že by pros­pely. 9 Či azda budete kradnúť, za­bíjať, cudzoložiť, pri­sahať falošne, kadiť Bálovi a chodiť za inými boh­mi, ktorých ne­znáte, 10 a potom prijdete a po­stavíte sa pred mojou tvárou v tom­to dome, nad ktorým je menované moje meno, a po­viete: Sme vy­tr­hnutí; aby s­te moh­li páchať všet­ky tie ohav­nos­ti? 11 Či je ten­to dom, nad ktorým je menované moje meno, pelešou lot­rov vo vašich očiach? Hľa, vidím i ja, hovorí Hos­podin. 12 Lebo nože iďte na moje mies­to, ktoré je v Šíle, kde som bol dal tam na počiat­ku bývať svoj­mu menu, a vidz­te, čo som mu učinil pre zlosť svojeho ľudu Iz­raela! 13 A tak teraz pre­tože páchate všet­ky tie skut­ky, hovorí Hos­podin, a p­retože som vám hovoril vstávajúc skoro za rána a hovoriac z­nova a znova, a ne­počuli ste, a keď som vás volal, ne­oz­vali ste sa, 14 pre­to učiním domu, nad ktorým je menované moje meno, na ktorý sa vy nadejete, a mies­tu, ktoré som vám dal i vašim ot­com, ako som učinil Šílu. 15 A od­vrh­nem vás preč od svojej tvári jako som od­vr­hol všet­kých vašich bratov, všet­ko semeno Ef­rai­movo. Vraj nemodli sa za nich. Nežiadal obeti, ale poslušnosť.16 A ty sa ne­mod­li za ten­to ľud ani ne­po­z­dvihuj za nich proseb­ného kriku a mod­lit­by ani nedobíjaj do mňa, lebo ťa ne­vys­lyším. 17 Či ne­vidíš, čo robia v mes­tách Júdových a po uliciach Jeruzalema? 18 Synovia sberajú drevo, a ot­covia za­paľujú oheň, a ženy miesia ces­to, aby narobily kráľov­nej nebies obet­ných koláčov a aby obetovali iným bohom liate obeti, na­to, aby ma popudzovali. 19 Či to azda mňa popudzujú? hovorí Hos­podin, Či azda nie sami seba, aby han­ba pok­ryla ich tvár? 20 Pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, môj hnev a moja prch­livosť sa vy­leje na toto mies­to, na človeka i na hovädo i na poľný strom i na plod zeme a bude horieť a nez­has­ne. 21 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Sober­te svoje zápal­né obeti so svojimi bit­nými obeťami a jedz­te mäso! 22 Lebo veď som nehovoril s vašimi ot­cami ani som im ne­prikázal v deň, v ktorý som ich vy­viedol z Egypt­skej zeme, o nijakej zápalnej alebo bit­nej obeti. 23 Ale iba toto som im pri­kázal a po­vedal som: Počúvaj­te na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, a budete chodiť po každej ces­te, ktorú vám pri­kážem, aby vám bolo dob­re. 24 Ale ne­pos­lúch­li ani ne­na­klonili svoj­ho ucha, lež chodili podľa uradení, podľa zaťatej umienenos­ti svoj­ho zlého srd­ca, a ich kroky boly nazad a nie na­pred, 25 a to tak od toho dňa, ktorého vy­šli vaši ot­covia z Egypt­skej zeme, až do tohoto dňa, a po­sielal som k vám všet­kých svojich služob­níkov prorokov deň ako deň skoro za rána a po­sielajúc z­nova a znova. 26 Ale ma ne­počúvali ani ne­na­klonili svoj­ho ucha, ale za­tvr­dili svoju šiju, robili horšie ako ich ot­covia. 27 A tak im budeš hovoriť všet­ky tieto slová, ale ťa nebudú počúvať, a keď budeš volať na nich, ne­oz­vú sa ti. 28 A po­vieš im: Toto je ten národ, ktorý ne­počúva na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, ani ne­prijíma káz­ne. Prav­da za­hynula, a je vy­ťatá z ich úst. Ohlásenie trestov za ohavnosti. Tofet.29 Ostrihaj, d­céro Jeruzalema, ozdobu svojej hlavy a od­hoď a po­z­dvih­ni trúch­lo­spev na vy­sokých mies­tach holých, lebo Hos­podin za­vr­hol a opus­til po­kolenie svojej prch­livos­ti. 30 Pre­tože synovia Júdovi robili to, čo je zlé v mojich očiach, hovorí Hos­podin: na­staväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým je menované moje meno, aby ho poškvr­nili. 31 A na­staväli výšin Tofeta, ktorý je v údolí Ben-hin­noma, aby pálili svojich synov a svoje dcéry ohňom, čoho som ne­prikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srd­ce. 32 Pre­to hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že sa už viacej ne­povie, že vraj Tofet alebo údolie Ben-hin­noma, ale údolie vraždenia, a budú po­chovávať v Tofete, pre­tože nebude in­de do­sť miesta. 33 A tak bude mŕt­ve telo tohoto ľudu za po­krm nebes­kému vtác­tvu a zem­ským šel­mám, a nebude ni­koho, kto by za­plašil. 34 A spôsobím to, že pre­stane z miest Júdových a z ulíc Jeruzalema hlas veselos­ti a hlas rados­ti, hlas ženícha a hlas ne­ves­ty, lebo zem bude pus­tinou.

RoháčekJeremiáš7