RoháčekJeremiáš22

Jeremiáš

Napomína kráľa, so sľubom a hrozbou, O Šallúmovi.1 Tak­to hovorí Hos­podin: Sídi do domu jud­ského kráľa a tam budeš hovoriť toto slovo 2 a po­vieš: Počuj slovo Hos­podinovo, jud­ský kráľu, ktorý sedíš na tróne Dávidovom, ty i tvoji služob­níci i tvoj ľud, vy, ktorí vchádzavate týmito bránami: 3 Tak­to hovorí Hos­podin: Konaj­te súd a spraved­livosť a vy­trh­nite olupovaného z ruky utlačovateľa a nečiňte kriv­dy, nečiňte násilia po­hos­tínovi, sirote a vdove a ne­vylievaj­te ne­vin­nej krvi na tom­to mies­te! 4 Lebo ak na­ozaj budete činiť túto vec, vtedy budú vchádzať bránami tohoto domu kráľovia, ktorí budú sedieť Dávidovi na jeho tróne voziac sa na vozoch a jaz­diac na koňoch, on, k­ráľ i jeho služob­níci i jeho ľud. 5 Ale ak nebudete po­slúchať tieto slová, pri­sahám sám na seba, hovorí Hos­podin, že bude púšťou ten­to dom. 6 Lebo tak­to hovorí Hos­podin o dome jud­ského kráľa: Si mi jako Gileád, ako vrchol Libanona, ale istotne ťa ob­rátim na pus­tinu, na ne­obyd­lené mes­tá. 7 A vy­svätím a tak pri­strojím na teba zhub­cov, každého s jeho zbraňou, ktorí po­zotínajú tvoje najvýbornejšie cedry a po­hádžu na oheň. 8 A prej­dú mnohé národy pop­ri tom­to mes­te a po­vedia druh druhovi: Prečo tak učinil Hos­podin tomuto veľkému mes­tu? 9 A riek­nu: Pre­tože opus­tili sm­luvu Hos­podina, svoj­ho Boha, a klaňali sa iným bohom a slúžili im. 10 Ne­plačte nad mŕt­vym ani ho neľutuj­te, lež áno, plačte za tým, ktorý ta ide, lebo sa viac nenav­ráti ani už ne­uvidí svojej rod­nej zeme. 11 Lebo tak­to hovorí Hos­podin o Šal­lúmovi, synovi Joziáša, jud­ského kráľa, ktorý kraľuje mies­to Joziáša, svojeho ot­ca, ktorý vy­j­de z tohoto mies­ta: Nenav­ráti sa sem viacej. 12 Ale na mies­te, kam ho pre­stehujú, tam zo­mrie a ne­uvidí už viac tej­to zeme. Domy z nespravedlivosti. Nebudú plakať nad Jojakimom.13 Beda tomu, kto stavia svoj dom ne­spraved­livosťou a svoje hor­né dvorany na po­streší nepravým súdom, k­to robotí svojím blížnym dar­mo a nedá mu jeho mzdy, 14 kto hovorí: Vy­stavím si dom veľkých rozmerov a hor­né dvorany prie­stran­né! A prelamuje si ok­ná, po­krýva ced­rinou a na­tiera far­bou na čer­veno. 15 Či sa naz­dáš, že budeš kraľovať pre­to, že závodíš v ced­rách? Hľa, tvoj otec, či ten nejedol a nepil? A keď činil súd a spraved­livosť, vtedy mu bolo dob­re. 16 Keď riešil pravotu chudob­ného a bied­neho, vtedy bolo dobre. Či nie je to ono, znať mňa? hovorí Hos­podin. 17 Ale tvoje oči nehľadia a tvoje srd­ce nemys­lí na iné ako na tvoje lakom­stvo a na ne­vin­nú krv, aby si ju vylial, na útisk a na zlomenie spáchať to. 18 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o Jehojakimovi, synovi Joziáša, jud­ského kráľa: Nebudú za ním plakať a hovoriť: Oj, môj brat! Alebo: Oj, moja sestro! Nebudú za ním plakať a ne­povedia: Oj, pane! Alebo: Oj, jeho veličen­stvo! 19 Po­chovajú ho jako os­la, vy­vlečú a vy­vrh­nú von za brány Jeruzalema!- Plakať a kričať má dcéra Jeruzalema. Proti Koniášovi.20 Vy­j­di hore na Libanon a krič, ó, dcéro Jeruzalema, a vydaj svoj hlas v Bázane a krič s ­vr­chu Abárim, lebo sú skrúšení všet­ci tvoji milen­ci! 21 Hovorieval som ti v tvojom blahu a v po­koji; zavše si riek­la: Nebudem po­slúchať! To bola tvoja ces­ta od tvojej mlados­ti, lebo si ne­počúvala na môj hlas. 22 Všet­kých tvojich pas­tierov spasie vietor, a tvoji milen­ci poj­dú do zajatia. Vtedy sa budeš is­tot­ne han­biť a stydieť sa budeš pre všet­ku svoju nešľachet­nosť. 23 Oj, ty, ktorá sedíš na Libanone a hniez­diš na ced­rách; aká len budeš milost­ná, keď ti prij­dú kŕče, bolesť ako bolesť tej, ktorá ide porodiť! 24 Ako že ja žijem, hovorí Hos­podin, že keby bol Koniáš, syn Jehojakíma, jud­ského kráľa, pečat­ným prsteňom na mojej pravej ruke, aj odtiaľ ťa strh­nem. 25 A vydám ťa do ruky tých, ktorí hľadajú tvoju dušu, a do ruky tých, ktorých tvári sa ty bojíš, a do ruky Na­buchodonozora, babylon­ského kráľa, a do ruky Chal­dejov. 26 A šmarím teba i tvoju mater, ktorá ťa porodila, na inú zem, kde ste sa nenarodili, a tam zo­mriete.- 27 A do zeme, ku ktorej v túžbe budú po­z­dvihovať svoju dušu na­vrátiť sa ta, ta sa nenav­rátia. 28 Či opo­vr­hnutou nádobou roz­bitou je tento muž, Koniáš? Či je azda nás­trojom, v ktorom niet záľuby? Prečo tedy majú byť zašmarení on i jeho semeno a vr­hnutí na zem, ktorej ne­znajú? 29 Ó, zem, zem, zem, čuj slovo Hos­podinovo! 30 Tak­to hovorí Hos­podin: Za­píšte tohoto muža za muža bez detí, za človeka, k­torému sa nebude dob­re vodiť za jeho dní. Lebo nebude sa dob­re vodiť nikomu z jeho semena, mužovi, ktorý by sedel na stolici Dávidovej a panoval ešte nad Júdom.

RoháčekJeremiáš22