RoháčekJeremiáš51

Jeremiáš

Ďaľšie o záhube Babylona a o záchrane Izraela.1 Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, zo­budím na Babylon a proti obyvateľom srd­ca tých, ktorí po­vs­távajú proti mne, ducha zhub­cu. 2 A pošlem proti Babylonu cudzin­cov, ktorí ho pre­vejú a vy­práz­dnia jeho zem, pre­tože budú proti nemu do­okola v deň jeho zlého. 3 Proti tomu, ktorý naťahuje. Nech len na­tiah­ne naťahujúci svoje lučište! A proti tomu, ktorý sa vy­pína vo svojom pan­cieri! Nezľutuj­te sa nad jeho mláden­cami, m­láden­cami Babylona; zahlaďte všet­ko jeho voj­sko s kliat­bou ú­pl­nej záhuby! 4 A tak pad­nú po­bití v zemi Chal­dejov a pre­bod­nutí na jeho uliciach. 5 Lebo veď Iz­rael nie je vdovec ani Júda, opus­tený od svoj­ho Boha, od Hos­podina Zá­stupov, keď aj ich zem, prav­da, je pl­ná pre­vinenia proti Svätému Iz­raelov­mu. 6 Utečte zp­ro­stred Babylona! A za­chráňte útekom každý svoju dušu! Aby ste nezahynuli majúc účasť v jeho ne­právos­ti! Lebo je to čas po­msty Hos­podinovej, ktorý mu dáva od­platu. 7 Babylon bol zlatým po­három v ruke Hos­podinovej, opájajúcim celú zem; z jeho vína pily národy, pre­to sa zbláz­nily národy. 8 Babylon pad­ne náh­le a bude skrúšený! Nože kvíľte nad ním! Na­ber­te bal­zamu na jeho bolesť, ak by bol nejako vy­hojený! 9 Hojili sme Babylon, ale nie je vy­hojený; opus­tite ho, a poďme každý do svojej zeme, lebo jeho súd sahá do neba a je vy­z­dvi­hnutý až do naj­vyšších ob­lakov. 10 Hos­podin vy­viedol našu spraved­livosť. Poďte a rozp­rávaj­me na Si­one dielo Hos­podina, svoj­ho Boha. 11 Vy­leštite strely, po­ber­te štíty! Hos­podin zo­budil ducha méd­skych kráľov, lebo jeho úmysel je proti Babylonu, aby ho zkazil; pre­tože je to po­msta Hos­podinova, po­msta jeho chrámu. 12 Po­z­dvih­nite prápor proti múrom Babylona, zo­sil­nite stráž, po­stav­te strážnych, pri­prav­te ú­klady: lebo Hos­podin aj umys­lel aj učiní to, čo hovoril proti obyvateľom Babylona. 13 Oj, ty, ktorý bývaš nad mnohými vodami, k­torý máš množstvo po­kladov, prišiel tvoj koniec, miera tvoj­ho lakom­stva! 14 Hos­podin Zá­stupov pri­sahal na svoju dušu: Na­pl­ním ťa ľuďmi jako žravou chrobačou, a budú radost­ne po­krikovať nad tebou. 15 Ty, ktorý učiníš zem svojou silou, ktorý pev­ne staviaš okruh s­veta svojou múd­rosťou a svojím umom si roztiahol nebesia; 16 keď vyš hlas, povs­tane hučanie vôd na nebi, a pôsobíš to, aby vy­stupovaly pary od kon­ca zeme; činíš dažďu bles­ky a vy­vodíš vietor zo svojich po­kladov. 17 Zhoväd­nel každý človek natoľko, že nezná toho; hanbiť sa bude každý zlat­ník pre s­voju rytinu; lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha. 18 Takí bohovia sú már­nosť, dielo zvodov do bludu; v čase svoj­ho navštívenia za­hynú. 19 No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvor­com všet­kého a ber­lou svoj­ho dedičs­tva. Hos­podin Zá­stupov jeho meno.- Babylon, rozrážajúce kladivo, bude rozrazený.20 Ty si mi kladivom, vojen­nými nás­troj­mi; tebou roz­bíjam národy a tebou kazím kráľov­stvá, 21 tebou roz­rážam koňa i jeho jazd­ca a tebou roz­rážam voz i jeho voz­ku; 22 tebou roz­rážam muža i ženu a tebou roz­rážam star­ca i dieťa a tebou roz­rážam mláden­ca i pan­nu; 23 tebou roz­rážam pas­tiera i jeho stádo a tebou roz­rážam oráča i jeho záp­rah a tebou roz­rážam voj­vodov i kniežatá.- 24 A od­platím Babylonu a všet­kým obyvateľom Chal­dejov všet­ko ich zlé, ktoré robili na Si­one, pred vašimi očami, hovorí Hos­podin. 25 Hľa, ja som proti tebe, vr­chu hubiteľa, hovorí Hos­podin, ktorý hubíš celú zem, a vy­striem na teba svoju ruku a zvalím ťa z tých skál a vydám ťa, aby si bol vr­chom po­horenis­ka. 26 Ani nevezmú z teba kameňa na uhol ani kameňa do zá­kladov, lebo budeš večnou pus­tinou, hovorí Hos­podin. 27 Vy­z­dvih­nite prápor v zemi, trúb­te na trúbu medzi národami, po­sväťte národy proti nemu do boja, svolaj­te proti nemu kráľov­stvá Ararat, Min­ni a Aškenáz, ustanov­te voj­vod­cu proti ne­mu, do­veďte hore koní jako žravej chrobače hroz­nej! 28 Po­sväťte národy proti nemu do boja, kráľov Méd­ska i jeho voj­vodov i všet­ky jeho kniežatá i celú zem jeho pan­stva. 29 A triasť sa bude zem a bude sa svíjať bolesťou, lebo budú stáť úmys­ly Hos­podinove proti Babylonu, že ob­ráti Babylon­skú zem na pus­tú pus­tinu tak, že tam nebude obyvateľa. 30 Pre­stanú bojovať hr­dinovia Babylona, budú sedieť v pev­nos­tiach; opad­ne ich hr­din­ská sila; budú ženami; za­pália jeho príbyt­ky, polámané budú jeho závory; 31 behúň po­beží oproti behúňovi a po­sol so zvesťou oproti po­slovi, aby zves­tovali babylon­skému kráľovi, že je vzaté jeho mes­to od kon­ca, 32 že sú vzaté i brody a že jazerá spálili ohňom, a bojov­ní mužovia sú predesení. 33 Lebo tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Dcéra Babylona bude jako hum­no v čase, keď ho šliapu; ešte niečo málo, a prij­de pre ňu doba žat­vy. 34 Vy­žiera ma, hluší ma Na­buchodonozor, babylon­ský kráľ, po­stavil ma jako prázdnu nádobu, hlce ma jako drak, pl­ní svoje brucho mojimi lahôd­kami, za­hnal ma. 35 Ukrut­nosť, k­torá sa deje mne a môj­mu telu, nech prij­de na Babylon, hovorí obyvateľka Si­ona, a moja krv volá proti obyvateľom zeme Chaldejov! hovorí Jeruzalem. 36 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ja budem riešiť tvoju pravotu a po­mstím ťa a vy­suším jeho more a spôsobím to, aby vy­schol jeho prameň. 37 A tak bude Babylon hromadami rumov, príbytkom šakalov, strašnou pus­tinou a hrubým po­smechom na­toľko, že tam nebude obyvateľa. 38 Spolu budú revať ako mladí ľvi, budú skučať ako ľvíčatá. 39 Keď sa rozoh­rejú, pri­pravím ich hos­tinu, a opojím ich, aby plesali, a potom zaspia večným spán­kom a ne­prebudia sa viacej, hovorí Hos­podin. 40 Soženiem ich dolu jako tučné ovce na za­bitie, jako baranov s koz­lami. 41 Oj, ako je vzatý Šešach a jako dochytená chlúba celej zeme, jako je Babylon ob­rátený na strašnú pus­tinu medzi národami! 42 More vy­j­de hore na Babylon, po­krytý bude množs­tvom jeho vĺn. 43 Jeho mes­tá budú ob­rátené na strašnú pus­tinu - bude to vypráhla zem a pus­tá, zem -, nebude v nich bývať ni­ktorý človek ani ne­poj­de cez ne syn človeka. 44 A navštívim aj Béla v Babylone a vy­trh­nem to, čo po­hl­til, z jeho úst a ne­po­hr­nú sa viacej k nemu národy; pad­ne i múr Babylona. 45 Vy­j­dite z jeho stredu, môj ľude, a za­chráňte útekom každý svoju dušu pred páľou hnevu Hos­podinov­ho! 46 A aby ne­zmalát­nelo vaše srd­ce, a báli by ste sa pri zves­ti, ktorá sa bude čuť v zemi, a keď prijde jed­ného roku jed­na zvesť, a po­tom d­ruhého roku d­ruhá zvesť. A bude ukrutnosť v zemi: panov­ník povs­tane na panov­níka. 47 Pre­to hľa, idú dni, že navštívim rytiny Babylona, a han­biť sa bude celá jeho zem, a všet­ci jeho po­bití pad­nú v jeho strede. 48 A tak budú pre­spevovať nad Babylonom nebesia i zem i všet­ko, čo je v nich, lebo od severa mu prij­dú zhub­covia, hovorí Hos­podin. 49 Aj Babylonu, ktorý spôsobil to, aby pad­li po­bití Iz­raelovi, aj Babylonu pad­nú po­bití celej zeme. 50 Vy, ktorí ste unik­li meču, iďte, ne­stoj­te, spomínaj­te na Hos­podina zďaleka, a Jeruzalem nech vy­stúpi na vaše srd­ce! 51 Han­bíme sa, lebo sme počuli po­tupu, stud po­kryl našu tvár, pre­tože cudzin­ci prišli na svätyne domu Hos­podinov­ho.- 52 Pre­to hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že navštívim jeho rytiny, a po celej jeho zemi bude stenať ranený. 53 Keby vy­stúpil Babylon hoci až do neba a keby tam ohradil výšu svojej sily, odo mňa mu prij­dú zhub­covia, hovorí Hos­podin. 54 Čuj­te! Hlas kriku z Babylona a veľké skrúšenie zo zeme Chal­dejov! 55 Lebo Hos­podin pus­toší Babylon a hubí z neho ten veľký hr­mot, a tak hučia ich vlny jako veľké vody, vydáva sa šum ich zvuku. 56 Lebo prišiel naň, na Babylon, zhub­ca, jeho hr­dinovia budú jatí, a ich lučištia sa polámu, lebo Hos­podin je sil­ným Bohom od­platy; is­tot­ne za­platí. 57 A opojím jeho kniežatá i jeho mudr­cov, jeho voj­vodov i jeho po­hlavárov i jeho hr­dinov, a usnú večným spán­kom, ani sa ne­prebudia, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hos­podin Zá­stupov. 58 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Ten dvoj­itý široký múr Babylona bude zborený až do zá­kladu, a jeho vy­soké brány budú spálené ohňom. A tak nadar­mo pracujú národy a ľudia pre oheň, a ustávajú.- Kniha o kliatbe Babylona, prečítaná a hodená do rieky.59 Slovo, ktoré pri­kázal prorok Jeremiáš Serai­ášovi, synovi Neriáša, syna Mach­seiášov­ho, keď išiel s Cedekiášom, jud­ským kráľom, do Babylona, vo štvr­tom roku jeho kraľovania. A Serai­áš bol hlav­ným ubytovateľom. 60 A Jeremiáš spísal všet­ko to zlé, ktoré malo prij­sť na Babylon, do jed­nej knihy, všet­ky tieto slová, na­písané o Babylone. 61 A tedy Jeremiáš po­vedal Serai­ášovi: Keď prij­deš do Babylona, budeš hľadieť a prečítaš všet­ky tieto slová 62 a po­vieš: Hos­podine, ty si hovoril o tom­to mies­te, že ho vy­plieniš tak, že nebude v ňom obyvateľa, ničoho od človeka až do hoväda, pre­tože bude večnou pus­tinou. 63 A bude, keď dočítaš túto knihu, že priviažeš na ňu kameň a hodíš ju do­pro­stred Euf­ratu 64 a po­vieš: Tak utonie Babylon a ne­povs­tane pre zlé, ktoré ja uvediem naň, a ustanú. Až po­tiaľto slová Jeremiášove.

RoháčekJeremiáš51