Roháček › Jeremiáš › 2

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Izraelova nevďačnosť a vina.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Iď a budeš volať v uši Jeruzalema a po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Roz­pomínam sa ti na milotu tvojej mlados­ti, na lás­ku tvoj­ho stavu, keď si bola ne­ves­tou, na tvoje chodenie za mnou na púšti, v zemi, nie osievanej. 3 V­tedy bol Izrael svätým Hos­podinovi, pr­votinou jeho úrody. Všet­ci, ktorí ho zožierali, pre­vinili sa; zlé prišlo na nich, hovorí Hos­podin. 4 Počuj­te slovo Hos­podinovo, dome Jakobov a všet­ky čeľade domu Iz­raelov­ho! 5 Tak­to hovorí Hos­podin: Akú ne­právosť našli na mne vaši ot­covia, že sa vzdialili odo mňa a išli za már­nosťou a stali sa már­nymi? 6 A ne­povedali: Kde je Hos­podin, ktorý nás vy­viedol hore z Egypt­skej zeme, ktorý nás viedol po púšti, po pus­tej zemi a ­pl­nej jam, po vy­práh­lej zemi tône smr­ti, po zemi, ktorou ni­kto nechodí, a kde nebýva človek? 7 A do­viedol som vás do zeme úrod­ných polí, aby ste jed­li jej ovocie a užívali aj iné jej dob­ré veci. A keď ste vošli, poškvr­nili ste moju zem a zo­havili ste moje dedičs­tvo. 8 Kňazi ne­povedali: Kde je Hos­podin? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma ne­poz­nali, pas­tieri zrad­ne od­stúpili odo mňa, a proroci prorokovali skr­ze Bála a odišli za vecami, ktoré ne­pros­pejú. 9 Pre­to sa ešte budem pravotiť s vami, hovorí Hos­podin, i so syn­mi vašich synov sa budem pravotiť. Izrael v porobe, preto, že opustil Hospodina.10 Lebo len prejdite os­trovy Kit­tejov a vidz­te a pošlite do Kédara a po­zoruj­te bed­livo a vidz­te, či sa tam stalo voľačo také jako toto! 11 Či za­menil voľak­torý národ s­vojich bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud za­menil svoju slávu za to, čo ne­pros­peje! 12 Užas­nite nebesia nad tým, zhroz­te sa, zdúp­nej­te veľmi! hovorí Hos­podin. 13 Lebo môj ľud spáchal dvoje zlo: Opus­til mňa, prameň živej vody, aby si vy­rúbali cis­ter­ny, deravé cisterny do­pukané, ktoré ned­ržia vody! 14 Či je Izrael sluhom, či je doma splodeným rabom? Prečo je po­tom v plen? 15 Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a ob­racajú jeho zem v pus­tinu; jeho mes­tá sú vy­pálené, takže neni obyvateľa. 16 I synovia Nofa a Tach­pan­chesa ti pasú po temene hlavy. 17 Či ti toho nespôsobilo to, že si, ó, d­céro Jeruzalema, opustila Hos­podina, svojeho Boha, toho času, keď ťa vodil po s­vojej ceste? 18 A tak teraz čo tebe do ces­ty do Egypta, aby si pila vody z Níla? A čo tebe do ces­ty do Assýrie, aby si pila vody z Rieky? 19 Bude ťa tres­tať tvoja ­vlast­ná zlosť, a tvoje od­vrátenia ťa budú kar­hať. A tedy poznaj a vidz, že je to zlá vec a hor­ká, že si opus­tila Hos­podina, svoj­ho Boha, a že nie je pri tebe mojej báz­ne, hovorí Pán Hos­podin Zá­stupov. 20 Lebo od veku si lámala svoje jar­mo a tr­hala si svoje po­v­razy a vravela si: Nebudem slúžiť. Ale na každom vy­sokom pahore a pod každým zeleným stromom si sa zo­hýnala, smil­nica. 21 A ja som ťa bol vy­sadil ako výbornú révu, všet­ko von­kon­com semeno prav­dy. Ale jako si sa mi pre­vrátila na plané révy cudzieho viniča! 22 Lebo keby si sa umyla hoci lúhom a keby si aj spot­rebovala na seba mnoho myd­la, jed­nako bude zrej­má tvoja ne­právosť pred mojou tvárou, hovorí Pán Hos­podin. 23 Ako smieš po­vedať: Ne­poškvr­nila som sa, za Bál­mi som nechodila? Po­zri na svoju ces­tu v údolí! Po­znaj, čo si učinila, ty ľahká veľb­lúdica rýchla, ktorá pre­pletá svoje ces­ty! 24 Divoká os­lica, zvyk­lá na púšť, k­torá v žiados­ti svojej duše lapá a hl­tá vzduch; keď sa behá, kto ju za­vráti? Ni­ktorí z tých, ktorí ju hľadajú, sa ne­unavia, v jej mesiaci ju naj­dú. 25 Ak po­vie nie­kto: Zdržuj svoju nohu od bosoty a svoje hrd­lo od smädu! po­vieš: Már­ne je, nebudem! Lebo milujem cudzích a poj­dem za nimi. 26 Jako sa han­bí zlodej, keď ho pri­stih­nú, tak sa budú han­biť, dom Iz­raelov, oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci, 27 ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa ob­rátili ku mne chrb­tom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a za­chráň nás! 28 A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa za­chránia, keď p­rišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda! Modlárstvo Židov a iná nešľachetnosť.29 Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všet­ci ste zrad­ne od­stúpili odo mňa, hovorí Hos­podin. 30 Nadar­mo som bil vašich synov, ne­prijali káz­ne. Váš meč požral vašich prorokov ako zhub­ný lev. 31 Ó, po­kolenie! Vidz­teže vy slovo Hos­podinovo! Či som bol púšťou Iz­raelovi! Či azda zemou hus­tej tmy? Prečo po­tom hovorí môj ľud: Voľní beháme, slobod­ní, ne­prij­deme viacej k tebe!? 32 Či za­bud­ne pan­na svoju oz­dobu? Ne­ves­ta svoj zdob­ný opasok? A môj ľud za­budol na mňa, už tak mnohé dni, že im neni počtu! 33 Jako si len dob­re upravila svoju ces­tu hľadajúc lás­ku! Pre­to učíš ešte aj tie naj­nešľachet­nejšie svojim ces­tám. 34 K tomu i na krýd­lach tvoj­ho rúcha sa na­chodí krv duší chudob­ných a nevinných. Ne­pris­tih­la si ich pri vlamačs­tve, ale si to spáchala nad všet­ko to. 35 A ešte hovoríš, že vraj som ne­vin­ná; is­tot­ne sa od­vráti odo mňa jeho hnev. - Hľa, súdiť sa budem s tebou pre­to, že hovoríš: Neh­rešila som. 36 Načo tak veľmi beháš meniac svoju ces­tu? Budeš sa han­biť aj pre Egypt, ako sa han­bíš pre As­sýriu. 37 Vy­j­deš aj od­tiaľ, a to zalamujúc svoje ruky nad svojou hlavou. Lebo Hos­podin za­vr­hol tie tvoje nádeje, a ne­podarí sa ti s nimi.