Roháček › Jeremiáš › 11

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Bôh rozkazuje prorokovi, aby kázal zachovávať smluvu Božiu.1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hos­podina po­vediac: 2 Počuj­te slová tej­to sm­luvy! A budete ich hovoriť mužom Júdovým a obyvateľom Jeruzalema, 3 a po­vieš im: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Zlorečený človek, ktorý by ne­pos­lúchal slov tej­to sm­luvy, 4 ktorú som pri­kázal vašim ot­com toho dňa, k­torého som ich vy­viedol z Egypt­skej zeme, zo želez­nej pece, po­vediac: Počúvaj­te na môj hlas a budete to činiť, všet­ko tak, ako vám pri­kážem, a budete mi ľudom, a ja vám budem Bohom, 5 aby som po­stavil a tak spl­nil prísahu, ktorú som pri­sahal vašim ot­com, že im dám zem, k­torá tečie mliekom a medom, ako je tomu dnes. A od­povedal som a riekol: Ameň, Hos­podine! 6 Po­tom mi riekol Hos­podin: Vy­hlás všet­ky tieto slová v mes­tách Júdových a na uliciach Jeruzalema a po­vedz: Počuj­te slová tej­to sm­luvy a čiňte ich! 7 Lebo dôraz­ne som osvedčil vašim ot­com toho dňa, k­torého som ich vy­viedol hore z Egypt­skej zeme, a svedčil som až do tohoto dňa vstávajúc skoro za rána a svedčiac a hovoril som: Počúvaj­te na môj hlas! 8 Ale ne­počúvali ani ne­na­klonili svoj­ho ucha, lež chodili každý v umienenos­ti svoj­ho zlého srd­ca. Pre­to som uviedol na nich všet­ky slová tej­to sm­luvy, ktoré som pri­kázal činiť, ale oni nečinili. Márne budú volať na bohov.9 A Hos­podin mi riekol: Na­chodí sa sprisahanie medzi mužmi Júdovými a medzi obyvateľmi Jeruzalema. 10 Ob­rátili sa zpät k ne­právos­tiam svojich driev­nych ot­cov, ktorí odo­preli po­slúchať moje slová. A tak aj oni chodia za inými boh­mi, aby im slúžili. Zrušili, dom Iz­raelov a dom Júdov, moju sm­luvu, ktorú som učinil s ich ot­cami. 11 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, uvediem na nich zlé, z ktorého nebudú môcť vy­j­sť a budú kričať na mňa, ale nebudem počúvať na nich. 12 A tak pojdú mes­tá Júdove a obyvatelia Jeruzalema a budú kričať na bohov, ktorým kadia, ale prav­da za­chrániť nezach­ránia ich v čase ich zlého. 13 Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko ste na­staväli haneb­nos­ti ol­tárov, ol­tárov kadiť Bálovi! 14 A ty sa ne­mod­li za ten­to ľud ani ne­po­z­dvihuj za nich kriku ani mod­lit­by, lebo ne­vys­lyším, a to v čase, keď budú volať ku mne pre svoje zlé. 15 Čo má môj milý v mojom dome? Činiť ju, nešľachet­nosť mnohých? A či azda pre­to, že obetuješ posviatne mäso, odídu od teba t­voje hriechy? ! Lebo keď môžeš páchať svoju zlosť, vtedy plesáš! 16 Zelenou olivou, krás­nou ušľach­tilým ovocím, ťa bol po­menoval Hos­podin. - Na hukot veľkej vzbury za­páli oheň jej lís­tie, a polámu sa jeho konáre. 17 A Hos­podin Zá­stupov, ktorý ťa za­sadil, hovoril proti tebe zlé pre zlosť domu Iz­raelov­ho a domu Júdov­ho, ktorú si páchali, aby ma popudzovali kadiac Bálovi. Anatóťania chcú zabiť Jeremiáša.18 A Hos­podin mi oznámil a zvedel som. Vtedy si mi ukázal ich skut­ky. 19 A ja som bol sťa krot­ký baránok, vedený na za­bitie, a ne­vedel som, že proti mne vy­mýšľajú plány. Zkaz­me v­raj strom i s jeho ovocím a vy­tnime ho zo zeme živých, a nech sa ne­spomína viacej jeho meno! 20 Ale Hos­podin Zá­stupov je spraved­livý sud­ca, ktorý zkúša ľad­viny i srd­ce. Nech uvidím tvoju po­mstu na nich, lebo tebe som zjavil a sveril svoju pravotu. 21 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o mužoch Anatóta, ktorí hľadajú tvoju dušu hovoriac: Ne­prorokuj v mene Hos­podinovom, aby si nezom­rel v našej ruke. 22 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Hľa, navštívim na nich ich ne­právosť: mládenci po­mrú mečom; ich synovia a ich dcéry po­mrú hladom. 23 A nebudú mať ostat­ku, lebo uvediem zlé na mužov Anatóta, roku ich navštívenia.