Roháček › Jeremiáš › 12

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

O pokoji bezbožných. Hospodin opustil svoj dom.1 Ty, ó, Hos­podine, zos­taneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o t­vojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí ces­ta bez­božných? P­rečo žijú bez­pečne a v po­koji všet­ci tí, ktorí robia ne­ver­ne a neverne? 2 Za­sadil si ich, aj za­pus­tili korene, ras­tú aj ne­sú ovocie; blíz­ky si v ich ús­tach, ale ďaleký od ich ľad­vín. 3 No, ty, Hos­podine, ma znáš, vidíš ma a zkúsil si moje srd­ce, na koľko je s tebou. Od­trh­ni ich ako ovce na za­bitie a za­sväť ich na deň po­bitia. 4 Až do­kedy bude smútiť zem a dokedy schnúť bylina všet­kého poľa pre zlosť tých, ktorí bývajú v nej? Hynie ta preč hovädo i vtác­tvo, lebo hovoria: Ne­uvidí nášho kon­ca. 5 Lebo keď si bežal s pešími, a unavili ťa, jakože budeš závodiť s koňmi? A v zemi po­koja sa ty nadeješ, ale jako to urobíš pri pyšnom z­dutí Jordána? 6 Lebo aj tvoji bratia a dom tvoj­ho ot­ca, ešte len aj tí robia proti tebe ne­ver­ne, aj tí volajú za tebou pl­ným hrdlom. Ne­ver im, keď ti budú hovoriť dob­ré. 7 Opus­til som svoj dom, za­vr­hol som svoje dedičs­tvo, dal som to, čo tak veľmi milovala moja duša, do ruky jeho ne­priateľov. 8 Moje dedičs­tvo sa mi stalo podob­ným ľvovi v lese; vy­dáva proti mne svoj hlas, pre­to ho nenávidím. 9 Či mi je moje dedičs­tvo jarabým jas­trabom? Či sú jastrabi dookola proti ne­mu? Iďte, shromaždite všet­ky poľné zvieratá d­ravé, doveďte, aby žraly! 10 Mnohí pas­tieri zkazili moju vinicu, pošliapali môj podiel, ob­rátili môj vzác­ny podiel na hroz­nú púšť. 11 Ob­rátili ho na pus­tinu, smúti mi spus­tošený, spus­tošená je celá zem, lebo niet ni­koho, kto by si to vzal k srd­cu. 12 Na všet­ky holé mies­ta vy­soké na púšti prij­dú zhub­covia, lebo meč Hos­podinov bude žrať od kon­ca zeme až po koniec zeme: nebude mať po­koja ni­ktoré telo. 13 Na­sejú pšenice a budú žať tŕnie; budú pracovať do úmoru a nezískajú ničoho. - A tak sa han­bite za svoje úrody, pre páľu hnevu Hos­podinov­ho. Hrozby so sľubom milosti.14 Tak­to hovorí Hos­podin: Som proti všet­kým svojim zlým súsedom, ktorí sa dotýkajú dedičs­tva, ktoré som dal svoj­mu ľudu, Iz­raelovi: Hľa, vy­plienim ich s po­vr­chu svojej zeme, a dom Júdov vy­plienim zp­ro­stred nich. 15 A stane sa po­tom, keď ich vy­plienim, že sa opät zľutujem nad nimi a na­vrátim ich každého do jeho dedičs­tva a každého do jeho zeme. 16 A stane sa, jest­li sa na­ozaj budú učiť ces­tám mojeho ľudu pri­sahajúc na moje meno: Jako že žije Hos­podin, ako učili môj ľud pri­sahať na Bála, že budú zbudovaní pro­stred môj­ho ľudu. 17 Ale ak nebudú po­slúchať, vy­plienim ten národ, vy­plienim a za­hubím, hovorí Hos­podin.