Roháček › Jeremiáš › 42

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Velitelia sa pýtajú na vôľu Božiu. Jeremiáš radí nebáť sa babylonského kráľa a nechodiť do Egypta.1 Po­tom pri­stúpili všet­ci velitelia voj­sk i Jochanán, syn Kareachov, i Jezaniáš, syn Hošai­ášov, i všetok ľud, od malého až do veľkého, 2 a po­vedali prorokovi Jeremiášovi: Do­voľ, nech pad­ne naša po­kor­ná pros­ba pred tvoju tvár, a mod­li sa za nás Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, za všetok ten­to ostatok, lebo nás zo­stalo málo z mnoha, jako nás vidia tvoje oči. 3 A nech nám oznámi Hos­podin, tvoj Bôh, ces­tu, po ktorej máme ísť, i to, čo máme robiť. 4 A prorok Jeremiáš im po­vedal: Uslyšal som; hľa, budem sa mod­liť Hos­podinovi, vášmu Bohu, podľa vašich, slov a bude, že všetko, čokoľvek vám od­povie Hos­podin, oznámim vám, nezatajím ničoho pred vami. 5 A oni po­vedali Jeremiášovi: Nech je Hos­podin sved­kom proti nám, prav­divým a ver­ným, ak ne­učiníme tak, podľa každého slova, s ktorým ťa pošle Hos­podin, tvoj Bôh, k nám. 6 Už či bude dob­ré a či zlé, budeme počúvať na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, ku ktorému ťa po­sielame, aby nám bolo dob­re, keď budeme počúvať na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha. 7 A stalo sa po desiatich dňoch, že stalo sa slovo Hos­podinovo k Jeremiášovi, 8 ktorý po­volal Jochanána, syna Kareachov­ho, a všet­kých veliteľov voj­sk, ktorí boli s ním, i všetok ľud, od malého až do veľkého, 9 a po­vedal im: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov, ku ktorému ste ma po­slali, aby som dal pad­núť vašej po­kor­nej pros­be pred jeho tvár: 10 Jest­li sa vrátite a budete bývať v tej­to zemi, zbudujem vás a neroz­borím a za­sadím vás a ne­vyp­lienim, lebo ľutujem zlého, ktoré som vám učinil. 11 Neboj­te sa babylon­ského kráľa, ktorého sa bojíte, neboj­te sa ho, hovorí Hos­podin, lebo ja som s vami, aby som vás za­chránil a aby som vás vy­tr­hol z jeho ruky. 12 A dám vám zľutovanie, a zľutuje sa nad vami, a dá vám, aby ste sa na­vrátili do svojej zeme. Ak odídu do Egypta, pohynú.13 Ale ak po­viete: Nebudeme bývať v tej­to zemi, ne­počúvajúc na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, 14 a po­viete: Nie, ale voj­deme do Egyptskej zeme, kde ne­uvidíme voj­ny ani ne­počujeme zvuku trúby ani nebudeme lačnieť chleba, a budeme bývať tam. - 15 Pre­to teraz počuj­te slovo Hos­podinovo, ostatok Júdov! Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Ak na­ozaj ob­rátite svoju tvár, aby ste vošli do Egypta, a voj­dete ta, aby ste tam po­hos­tínili, 16 stane sa to, že meč, ktorého sa bojíte, do­stih­ne vás tam, v Egypt­skej zemi a hlad, ktorého sa obávate, tam sa vás bude pri­dŕžať idúc všade za vami, v Egypte, a tam po­mriete. 17 A tak sa stane všet­kým mužom, ktorí ob­rátia svoju tvár, aby vošli do Egypta, aby tam po­hos­tínili, že pomrú mečom, hladom a morom, a ne­pozos­tane ni­ktorý z nich ani ne­uj­de ni­ktorý zlému, ktoré uvediem na nich. 18 Lebo tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Ako sa vy­lial môj hnev, a vyliala sa moja prch­livosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa vy­leje moja prch­livosť na vás, keď voj­dete do Egypta, a budete na kliat­bu a hrôzu, na zlorečen­stvo a na po­tupu ani ne­uvidíte viacej tohoto mies­ta. 19 Hos­podin vám hovorí, ostat­ku Júdov! Ne­vchádzaj­te do Egypta! Vedz­te is­tot­ne, že vys­tríhajúc vás svedčím dnes proti vám. 20 Lebo blúdite proti svojim vlast­ným dušiam: pre­tože vy ste ma po­slali k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, po­vediac: Mod­li sa za nás Hos­podinovi, nášmu Bohu, a všet­ko, jako po­vie Hos­podin, náš Bôh, tak nám to oznám, a urobíme. 21 A oznámil som vám dnes, ale ne­počúvate na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a to v ničom, pre čo ma po­slal k vám. 22 A tak teraz vedz­te is­tot­ne, že po­mriete mečom, hladom a morom na mies­te, kam sa vám za­chcelo ísť, aby ste tam po­hos­tínili.