Roháček › Jeremiáš › 20

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Pašchúr zbil Jeremiáša. Mágor-missábib.1 A keď počul Pašchúr, syn Im­merov, kňaz, ktorý bol voj­vodom, majúcim do­zor v dome Hos­podinovom, Jeremiáša prorokovať tieto slová, 2 vtedy zbil Pašchúr proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá bola v hor­nej bráne Ben­jaminovej, ktorá to brána bola v dome Hos­podinovom. 3 A stalo sa na­sledujúceho rána, keď vy­viedol Pašchúr Jeremiáša z klady, že mu po­vedal Jeremiáš: Nenaz­val Hos­podin tvoj­ho mena Pašchúr, ale Mágor-mis­sábib. 4 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, dám ťa za postrach tebe i všet­kým tvojim priateľom, a pad­nú od meča svojich ne­priateľov, a tvoje oči budú hľadieť na to. A vydám i celého Júdu do ruky babylon­ského kráľa, ktorý ich zaj­me a prestehuje do Babylona a po­bije ich mečom. 5 Vydám i všetku hoj­nosť tohoto mes­ta i všet­ku jeho úsil­nú prácu i všet­ky jeho drahocen­nos­ti, i všet­ky po­klady kráľov Júdových vydám do ruky ich ne­priateľov, a rozch­vátajú ich, po­berú ich a do­pravia ich do Babylona. 6 A ty, Pašchúre, i všet­ci obyvatelia tvoj­ho domu, poj­dete do zajatia, a prij­deš do Babylona a tam zo­mrieš a tam budeš po­chovaný, ty i všet­ci tvoji priatelia, ktorým si lživo prorokoval. Prorok úpi pre posmech a úklady. Oslavuje Hospodina. Zlorečí dňu svojho narodenia.7 Na­hováral si ma, Hos­podine, a dal som sa na­hovoriť; bol si moc­nejší ako ja a pre­mohol si. Som za po­smech každého dňa, každý z nich sa mi po­smieva. 8 Lebo kedykoľvek hovorím, kričím. Násilie a zhuba! volám. Lebo mi je slovo Hos­podinovo na po­tupu a na út­ržku každého dňa. 9 A po­vedal som: Nebudem ho spomínať ani nebudem viacej hovoriť v jeho mene. Ale je to v mojom srd­ci jako horiaci oheň, za­vrený v mojich kos­tiach, a ustal som zdŕžať ani nevládzem. 10 Lebo som počul vravu mnohých; strach všade na­okolo. Oznám­te, a oznámime ho! - Všet­ci ľudia, s ktorými som žil v priateľs­tve a v po­koji, strieh­nu teraz na môj pád a hovoria: Možno, že sa dá zviesť, a zmôžeme ho a po­mstíme sa na ňom. 11 Ale Hos­podin je so mnou jako hroz­ný hr­dina, a preto kles­nú tí, ktorí ma prena­sledujú, a ne­zmôžu; han­biť sa budú veľmi, pre­tože nerobili roz­um­ne; s­tydieť sa budú večným studom, k­torý nebude za­bud­nutý. 12 A, Hos­podine Zá­stupov, ktorý zkúšaš spraved­livého, ktorý vidíš ľad­viny i srd­ce, nech vidím tvoju po­mstu na nich, lebo tebe som zjavil svoju pravotu. 13 Spievaj­te Hos­podinovi, chváľte Hos­podina, lebo vy­tr­hol dušu bied­neho z ruky zlost­níkov! - 14 Nech je zlorečený deň, ktorého som bol splodený; deň, ktorého ma porodila moja mat­ka, nech nie je požeh­naný! 15 Zlorečený muž, ktorý zves­toval môj­mu ot­covi radosť po­vediac: Narodil sa ti syn, chlapec, pôsobiac mu veľkú radosť. 16 Nech je ten muž podob­ný mes­tám, ktoré pod­vrátil Hos­podin a neželel, a nech počuje krik ráno a vojen­ný po­vyk v čas polud­nia, 17 pre­to, že ma ne­u­smr­til h­neď od života mat­ky, a moja mat­ka by mi bola bývala mojím hrobom, a jej život by bol býval tehotný na veky. 18 Prečo som len vy­šiel zo života mat­ky, aby som videl trápenie a zár­mutok, a moje dni aby boli strávené v han­be?!