Roháček › Jeremiáš › 36

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Báruch píše slová Hospodinove do knihy.1 A stalo sa v štvr­tom roku Jehojakima, syna Joziášov­ho, jud­ského kráľa, že stalo sa toto slovo od Hos­podina k Jeremiášovi po­vediac: 2 Vez­mi si svitok knihy a na­píšeš doň všet­ky slová, ktoré som ti hovoril proti Iz­raelovi a Júdovi a proti všet­kým národom odo dňa, k­torého som ti hovoril po pr­vé, odo dní Joziášových, až do tohoto dňa, 3 ak by snáď počuli, dom Júdov, všet­ko to zlé, ktoré im mienim učiniť, aby sa na­vrátili každý od svojej zlej ces­ty, a od­pus­til by som ich ne­právosť a ich hriech. 4 Vtedy za­volal Jeremiáš Bárucha, syna Neriášov­ho, a Báruch na­písal, z úst Jeremiášových, všet­ky slová Hos­podinove, ktoré mu hovoril, do svit­ku knihy. 5 Po­tom pri­kázal Jeremiáš Báruchovi po­vediac: Ja som za­tvorený, ne­môžem voj­sť do domu Hos­podinov­ho. 6 Pre­to poj­deš ty a budeš čítať zo svit­ku k­nihy to, čo si na­písal z mojich úst, slová Hos­podinove, v uši ľudu, v dome Hos­podinovom, v deň pôs­tu, i v uši všet­kého Júdu, všetkým, ktorí prij­dú zo svojich miest, ich budeš čítať. 7 Ak by snáď pad­la ich po­kor­ná pros­ba pred Hos­podina, a na­vrátili by sa každý so svojej zlej ces­ty, lebo je to veľký hnev a veľká prchlivosť, čo hovoril Hos­podin proti tomuto ľudu. 8 A Báruch, syn Neriášov, urobil všet­ko tak, ako mu pri­kázal prorok Jeremiáš, a čítal z knihy slová Hos­podinove v dome Hos­podinovom. Kráľ Jehojakim spáli knihu. Proroctvo o ňom.9 A stalo sa v piatom roku Jehojakima, syna Joziášov­ho, jud­ského kráľa, v deviatom mesiaci, že vyhlásili pôst pred Hos­podinom, všetok ľud v Jeruzaleme i všetok ľud, tí, ktorí boli prišli z miest Júdových do Jeruzalema. 10 A Báruch čítal z knihy slová Jeremiášove v dome Hos­podinovom, v chyži Gemariáša, syna Šafánov­ho, pisára, v hor­nom dvore, p­ri vchode novej brány domu Hos­podinov­ho v uši všet­kého ľudu. 11 A keď počul Michai­áš, syn Gemariáša, syna Šafánov­ho, všet­ky slová Hos­podinove z knihy, 12 sišiel do domu kráľov­ho, do chyže pisára, a hľa, sedely tam všet­ky kniežatá: Elišama, pisár, a Delai­áš, syn Šemai­ášov, a El­natán, syn Ach­borov, a Gemariáš, syn Šatánov, a Cedekiáš, syn Chananiášov, a všet­ky kniežatá. 13 A Michai­áš im oznámil všet­ky slová, ktoré počul, keď čítal Báruch z knihy v uši ľudu. 14 Pre­to po­slaly všet­ky kniežatá k Báruchovi Jehúdiho, syna Ne­taniáša, syna Šelemiáša, syna Kúšiho, a riekly: Svitok k­nihy, z ktorého si čítal v uši ľudu, vez­mi ho do svojej ruky a poď! A tak vzal Báruch, syn Neriášov, svitok k­nihy do svojej ruky a prišiel k nim. 15 A ony mu riek­ly: Nože si sad­ni a čítaj to pred na­mi! A Báruch čítal v ich uši. 16 A stalo sa, keď počuly všet­ky tie slová, že sa predesily a hľadiac druh na druha riek­ly Báruchovi: Is­tot­ne oznámime kráľovi všet­ky tieto slová. 17 Po­tom sa opýtaly Bárucha a riekly: Nože nám oznám, ako si na­písal všet­ky tieto slová z jeho úst? 18 A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všet­ky tieto slová, a ja som písal do knihy čer­nid­lom. 19 Vtedy riek­ly kniežatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech ne­vie ni­kto, kde ste. 20 Po­tom vošly ku kráľovi do dvora a svitok k­nihy nechaly opat­rovať v chyži Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všet­ky tie slová. 21 A kráľ po­slal Jehúdiho, aby vzal svitok, a vzal ho z chyže pisára Elišamu. A Jehúdi ho čítal pred kráľom a pred všet­kými kniežatami, ktoré stály pred kráľom. 22 A kráľ sedel v zim­nom dome v deviatom mesiaci majúc pred sebou oh­nište, na ktorom horelo. 23 A stalo sa, jako prečítal Jehúdi nejaké tri stĺp­ce alebo štyri, že to k­ráľ odrezal nožom pisára a hodil na oheň, ktorý bol na oh­ništi, a to tak až zhorel celý svitok na oh­ni, ktorý bol na oh­ništi. 24 A ne­predesili sa ani neroz­trh­li svojich rúch ani kráľ ani ni­ktorý z jeho služob­níkov, ktorí počuli všet­ky tie slová. 25 Ba ani keď El­natán, Delai­áš a Gemariáš naliehavo prosili kráľa, žeby ne­pálil svit­ku knihy, ne­pos­lúchol ich. 26 Ale kráľ roz­kázal Jerach­meelovi, synovi kráľov­mu, a Serai­ášovi, synovi Az­rielov­mu, a Šelemiášovi, synovi Ab­dielov­mu, zajať pisára Bárucha i proroka Jeremiáša. Ale Hos­podin ich skryl. 27 Vtedy stalo sa slovo Hos­podinovo k Jeremiášovi, keď už bol kráľ spálil svitok k­nihy a slová, ktoré bol na­písal Báruch z úst Jeremiášových, po­vediac: 28 Vez­mi si zase iný svitok k­nihy a na­píš naň všet­ky pr­vé slová, ktoré boly na tam­tom pr­vom svit­ku, ktorý spálil Jehojakim, jud­ský kráľ. 29 A o Jehojakimovi, jud­skom kráľovi, po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Ty si spálil ten­to svitok k­nihy a povedal si: Prečo si na­písal naň, že vraj is­tot­ne prij­de babylon­ský kráľ a zkazí túto zem a vy­hladí z nej človeka i hovädo. 30 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o Jehojakimovi, jud­skom kráľovi: Nebude mať toho, kto by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕt­ve telo bude po­vr­hnuté horúčave vod­ne a mrazu vnoci. 31 A navštívim na ňom i na jeho semene i na jeho služob­níkoch ich ne­právosť a uvediem na nich i na obyvateľov Jeruzalema i na mužov Júdových všet­ko to zlé, ktoré som hovoril proti nim, a ne­počuli. 32 A tak vzal Jeremiáš iný svitok a dal ho Báruchovi, synovi Neriášov­mu, pisárovi, a na­písal naň z úst Jeremiášových všet­ky slová knihy, ktorú spálil Jehojakim, jud­ský kráľ, na oh­ni, a bolo pri­dané k nim ešte mnoho podob­ných slov.