Roháček › Jeremiáš › 30

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

O návrate zajatého ľudu Božieho.1 Slovo, ktoré sa stalo od Hos­podina k Jeremiášovi po­vediac: 2 Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Na­píš si všet­ky slová, ktoré som ti hovoril, do knihy. 3 Lebo hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že do­vediem zpät zajatých svoj­ho ľudu Iz­raela a Júdu, hovorí Hos­podin, a na­vrátim ich do zeme, ktorú som bol dal ich ot­com, a budú ňou vlád­nuť dedične. Najprv veľké súženie, potom oslobodenie.4 A toto sú slová, ktoré hovoril Hos­podin o Iz­raelovi a o Júdovi. 5 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Počujeme hlas trasenia, strachu, a že niet po­koja. 6 Nože sa pýtaj­te a vidz­te, či porodí voľak­de mužské po­hlavie? Prečo po­tom vidím každého muža, že má svoje ruky na svojich bed­rách ako žena, ktorá ide porodiť? A p­rečo obľadly všet­ky tváre na sm­rť? 7 Oj, lebo je to veľký deň, ktorému nebolo podobného, a je to čas súženia Jakobov­ho! Ale bude za­chránený z neho. 8 A stane sa toho dňa, hovorí Hos­podin Zá­stupov, že polámem jeho jar­mo a shodím ho s tvojej šije a tvoje putá po­tr­hám. A nebudú si ním viacej slúžiť cudzin­ci. 9 Ale budú slúžiť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a Dávidovi, svoj­mu kráľovi, ktorého im vzbudím. Bôh teší Jakoba, hoci jeho súženie bude veľké.10 A ty, môj služob­níku, Jakobe, sa neboj, hovorí Hos­podin, ani sa nedes, Iz­raelu! Lebo hľa, za­chránim ťa z ďaleka i tvoje semeno zo zeme ich zajatia. A tak sa na­vráti Jakob a bude na po­koji a v bez­pečí, ani nebude toho, kto by po­strašil. 11 Lebo ja som s tebou, hovorí Hos­podin, aby som ťa za­chránil. Lebo učiním koniec všet­kým národom, kam som ťa rozp­týlil, avšak tebe ne­učiním kon­ca, ale ťa budem kárať podľa súdu a nenechám ťa bez tres­tu cele is­te. 12 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Pre­veľké je tvoje skrúšenie, pre­bolest­ná tvoja rana od úderu. 13 Neni toho, kto by riešil tvoju pravotu, neni, kto by vy­tlačil a ob­viazal; neni tebe lieku, ktorý by vy­hojil. 14 Za­bud­li na teba všet­ci, ktorí ťa milovali, ne­pýtajú sa po tebe, lebo som ťa zbil údermi nepriateľa, ukrut­nou kázňou pre množs­tvo tvojich ne­právos­tí, p­re silu tvojich hriechov. 15 Čo kričíš nad svojím skrúšením? Čo pre svoju hroz­nú bolesť? Pre množs­tvo tvojich ne­právos­tí, pre silu tvojich hriechov som ti to učinil. 16 Avšak preto všet­ci tí, ktorí ťa zožierajú, budú zožraní, a všet­ci tvoji protiv­níci, tí všet­ci poj­dú do zajatia, a tí, ktorí ťa plienia, budú v plen, a všet­kých tých, ktorí ťa olupujú, vydám v lúpež. Sláva uzdraveného Jakoba a jeho panovníka, Krista.17 Lebo ti priložím liek na tvoju boľavinu a uzdravím ťa od tvojich rán od úderu, hovorí Hos­podin, pre­tože ťa volajú za­hnanou hovoriac: To je d­céra Siona; ne­má ni­koho, kto by sa pýtal po nej. 18 Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, do­vediem zpät zajaté stánov Jakobových a zľutujem sa nad jeho príbyt­kami, a zase bude mes­to vy­stavené na svojom náv­rší, a palác - ch­rám bude stáť na svoj spôsob. 19 A bude z nich vy­chádzať chvála a hlas veseliacich sa, a rozm­nožím ich, a ne­ubud­ne ich; os­lávim ich, a nebudú malými, chatrnými. 20 A jeho synovia budú jako kedysi a jeho shromaždenie bude stáť pev­ne pred mojou tvárou, a navštívim všet­kých tých, ktorí ho utis­kujú. 21 A jeho sláv­ny bude z neho a jeho panov­ník vy­j­de z jeho stredu, a dám, aby sa pri­blížil, a pri­stúpi ku mne. Lebo k­de kto je to, kto by v od­vahe zaručil za svoje srd­ce, aby pri­stúpil ku mne? hovorí Hos­podin. 22 A budete mi ľudom a ja vám budem Bohom. 23 Hľa, vích­rica Hos­podinova, prch­livosť vy­šla, burácajúci víchor a zvalí sa na hlavu bez­božníkov. 24 Ne­ob­ráti sa naz­pät páľa hnevu Hos­podinov­ho, do­kiaľ ne­učiní a do­kiaľ ne­vykoná úmys­lov svoj­ho srd­ca. V po­sled­ných dňoch porozumiete tomu.