Roháček › Jeremiáš › 38

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Jeremiáša hodia do jamy. Ebed-melech ho vyslobodí.1 Ale počul Šefatiáš, syn Mat­tánov, a Gedaliáš, syn Pašchúrov, a Júchal, syn Šelemiášov, a Pašchúr, syn Mal­kiášov, slová, ktoré hovoril Jeremiáš všet­kému ľudu a vravel: 2 Tak­to hovorí Hos­podin: Ten, kto zo­stane bývať v tom­to mes­te, zo­mrie mečom, hladom, alebo morom, a ten, kto vy­j­de k Chal­dejom, bude žiť, a jeho duša mu bude za korisť, a zo­stane na žive. 3 Tak­to hovorí Hos­podin: Is­tot­ne bude vydané toto mes­to do ruky voj­ska babylon­ského kráľa, a vez­me ho. 4 A kniežatá po­vedaly kráľovi: Nože nech zo­mrie ten človek, pre­tože oslabuje ruky bojov­ných mužov, ktorí ešte pozostali v tom­to mes­te, i ruky všet­kého ľudu hovoriac im tomu podob­né slová. Lebo ten človek nehľadá po­koja tohoto ľudu, ale iba zlé. 5 A kráľ Cedekiáš po­vedal: Hľa, je vo vašej ruke, lebo kráľ ne­môže ničoho proti vám. 6 Vtedy vzali Jeremiáša a hodili ho do jamy Mal­kiáša, syna kráľov­ho, ktorá bola vo dvore stráže, a spus­tili Jeremiáša po po­v­razoch. A v jame nebolo vody, ale tam bolo blato. A tak sa Jeremiáš zanoril do blata. 7 Ale keď počul Et­hi­op Ebed-melech, eunuch, ktorý bol v dome kráľovom, že dali Jeremiáša do jamy - a kráľ sedel v bráne Ben­jaminovej -, 8 vtedy vy­šiel Ebed-melech z domu kráľov­ho a hovoril kráľovi a riekol: 9 Môj pán kráľ, zle urobili tí mužovia všet­ko to, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, že ho hodili do tej jamy, lebo zo­mrie na mies­te, kde je, od hladu, lebo už neni chleba v mes­te. 10 Vtedy roz­kázal kráľ Et­hi­opovi Ebed-melechovi a riekol: Vez­mi od­tiaľto trid­siatich mužov so sebou a vy­tiah­neš proroka Jeremiáša von z jamy, prv ako by zo­mrel. 11 A Ebed-melech vzal so sebou mužov a vošiel do domu kráľov­ho pod po­klad­nicu a na­bral od­tiaľ han­dier z potrhaných a han­dier zo starých hábov zo­draných a spus­til ich po po­v­razoch k Jeremiášovi do jamy. 12 A Et­hi­op Ebed-melech po­vedal Jeremiášovi: Nože si pod­lož han­dry z tých po­tr­haných a s­tarých hábov zo­draných pod pazuchy svojich rúk, pod po­v­razy. A Jeremiáš urobil tak. 13 A ťahali Jeremiáša po­v­raz­mi, až ho i vytiahli hore z jamy. A Jeremiáš sedel zase vo dvore stráže. Zase sa radí kráľ s Jeremiášom. Zakáže vyzradiť vec.14 Po­tom po­slal kráľ Cedekiáš a vzal proroka Jeremiáša k sebe do tretieho vchodu, ktorý bol v dome Hos­podinovom. A kráľ po­vedal Jeremiášovi: Opýtam sa ťa na niečo; nezataj predo mnou ničoho. 15 A Jeremiáš odpovedal Cedekiášovi: Keď ti oznámim, či ma azda ne­u­smr­tíš? A keď ti poradím, ne­pos­lúch­neš ma. 16 Vtedy pri­sahal kráľ Cedekiáš Jeremiášovi taj­ne a po­vedal: Ako že žije Hos­podin, ktorý nám učinil túto dušu, že ťa ne­u­smr­tím ani ťa ne­vydám do ruky tých mužov, ktorí hľadajú tvoju dušu. 17 Na to po­vedal Jeremiáš Cedekiášovi: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Ak na­ozaj vy­j­deš ku kniežatám babylon­ského kráľa, tvoja duša bude žiť, a toto mes­to nebude spálené ohňom, a budeš žiť i ty i tvoj dom. 18 Ale ak ne­vyj­deš ku kniežatám babylon­ského kráľa, vtedy bude toto mes­to vy­dané do ruky Chal­dejov, a spália ho ohňom, a ty ne­uj­deš ich ruke. 19 Vtedy riekol kráľ Cedekiáš Jeremiášovi: Bojím sa Židov, ktorí pre­beh­li ku Chal­dejom, aby ma ne­vydali do ich ruky, a spravili by si zo mňa po­smech. 20 Ale Jeremiáš po­vedal: Ne­vydajú. Počuj, prosím, na hlas Hos­podina v tom, čo ti hovorím, a bude ti dob­re, a tvoja duša bude žiť. 21 Ale keď odo­prieš vy­j­sť, toto je slovo, ktoré mi ukázal Hos­podin: 22 A hľa, všet­ky ženy, ktoré po­zos­taly v dome jud­ského kráľa, budú vy­vedené ku kniežatám babylon­ského kráľa, a ony samy povedia: Zvied­li ťa a pre­moh­li tvoji dôver­ní priatelia; tvoje nohy sú ponorené v bah­ne, uhly nazad. 23 A vy­vedú všet­ky tvoje ženy i tvojich synov k Chal­dejom, a ty ne­uj­deš ich ruke, ale rukou babylon­ského kráľa budeš lapený, a toto mes­to spáliš ohňom. 24 Vtedy po­vedal Cedekiáš Jeremiášovi: Nech sa ni­kto nedoz­vie tých­to slov, aby si nezom­rel! 25 A keď počujú kniežatá, že som hovoril s tebou, a prij­dú k tebe a po­vedia ti: Nože nám oznám, čo si hovoril kráľovi, nezataj pred na­mi, a ne­u­smr­tíme ťa. A čo ti hovoril kráľ? 26 Vtedy im po­vieš: Pred­kladal som svoju po­kor­nú pros­bu pred kráľa, aby ma nedal od­viesť naz­pät do domu Jonatánov­ho, aby som tam nezomrel. 27 A prišly všet­ky kniežatá k Jeremiášovi a pýtaly sa ho. A oznámil im podľa všet­kých tých slov, ktoré pri­kázal kráľ. A tak mlčiac od­išly od neho, lebo sa ne­počula vec. 28 A Jeremiáš sedel vo dvore stráže až do dňa, v ktorom bol vzatý Jeruzalem. A stalo sa, keď bol vzatý Jeruzalem: