Roháček › Jeremiáš › 6

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Pre zlosť dcéry Siona vojna sa strojí proti nej.1 Ratuj­te a utekajte, synovia Ben­jaminovi, zp­ro­stred Jeruzalema! V Tekoe trúb­te na trúbu a proti Bét­kéremu vy­pus­tite znamenie dymu! Lebo zlé vy­zerá od severa a veľké skrúšenie. 2 Za­hľadím krás­nu a roz­košnú roz­maz­nanú dcéru Si­ona. 3 Prij­dú k nej pas­tieri i so svojimi stádami; po­stavia proti nej stány do­okola, každý z nich spasie svoju stranu. 4 Po­sväťte voj­nu proti nej! Vstaňte a poďme hore na polud­nie! Beda nám, lebo uchodí deň, lebo sa už tiahnu tiene večera! 5 Vstaňte, a poďme hore vnoci a zkaz­me jej paláce! 6 Lebo tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Zo­tínaj­te stromy a na­syp­te násyp proti Jeruzalemu! To je to mes­to, ktoré má byť navštívené. Koľko ho len je, všade samý útisk v ňom. 7 Ako studňa prýšti svoju vodu, tak ono prýšti svoju zlosť. Ukrut­nosť a zkazu počuť v ňom, pred mojou tvárou ne­pres­taj­ne ne­moc a rana úderu. 8 Dajže sa kar­hať, Jeruzaleme, aby sa ne­od­lúčila moja duša od teba, aby som ťa ne­ob­rátil na pus­tinu, na ne­obývanú zem. 9 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Paber­kovať a dô­klad­ne budú paber­kovať ostatok Iz­raela jako vinič. Vráť svoju ruku jako oberač na révy! 10 Komu mám hovoriť a komu osvedčovať, aby počuli? Hľa, ich ucho je ne­ob­rezané, a tak nemôžu po­zorovať ušami. Hľa, slovo Hos­podinovo im je na po­tupu; ne­majú v ňom záľuby. 11 A p­reto som pl­ný prch­livos­ti Hos­podinovej, ustal som držať ju v sebe. Vy­lej na dec­ko von­ku a na schôdzu mláden­cov spolu. Lebo i muž so ženou budú jatí, starec s k­meťom, ktorý je plný dňov. 12 A ich domy sa do­stanú iným, polia i ženy spolu, pre­tože vy­striem svoju ruku na obyvateľov tej­to zeme, hovorí Hos­podin. 13 Lebo každý, od naj­menšieho až do naj­väčšieho z nich, všet­ci, koľko ich je, sa od­dali lakom­stvu, a to od proroka až po kňaza, každý z nich robí falošne. 14 A liečia skrúšenie môj­ho ľudu na ľah­ko hovoriac: Po­koj, po­koj, kým nieto po­koja. 15 A či sa az­da hanbia, že spáchali ohav­nosť? Ani han­biť sa nehan­bia ani ne­znajú studu. Pre­to aj padnú medzi padajúcimi v čase, v ktorom ich navštívim, kles­nú, hovorí Hos­podin. 16 Tak­to hovorí Hos­podin: Po­stoj­te na ces­tách a vidz­te a pýtaj­te sa po chod­níkoch veku, ktorá je tá dob­rá ces­ta, a iďte po nej a tak najdite po­koj svojej duši! Ale oni povedali: Ne­poj­deme! 17 A po­stavil som nad vami po­zorujúcich strážnych povediac: Pozorujte na zvuk trúby, a oni riekli: Nebudeme po­zorovať! 18 Pre­to počuj­te, národy, a po­znaj, shromaždenie, čo sa chys­tá proti nim! 19 Počuj, ó, zem: Hľa, ja uvediem zlé na ten­to ľud, ovocie ich myšlienok; pre­tože ne­pozorovali na moje slová svojimi ušami a čo do môj­ho zákona, ten za­vr­h­li. 20 Načože mi je toď kadivo, k­toré prichádza zo Šeby alebo výbor­ná trs­tina voňavá z ďalekej zeme? Vaše zápal­né obeti nie sú na záľubu, a vaše bit­né obeti nie sú mi príjem­né. 21 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, dám pred ten­to ľud závady, o ktoré za­vadia a kles­nú, ot­covia i synovia spolu, súsed i jeho blížny, a za­hynú. 22 Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ľud prij­de zo zeme severa, a veľký národ zo­budiac sa po­vs­tane od najďaľších končín zeme. 23 Po­chytí lučište a piku; ukrut­ný bude. A nezľutujú sa; ich hlas bude hučať ako more, a budú jaz­diť na koňoch. Pri­pravený jako muž do boja, na teba, dcéro Si­ona! 24 Keď počujeme zvesť o ňom, kles­nú naše ruky be­z­vlád­ne, úz­kosť nás po­chytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť. 25 Oj, nevyjdi na pole a nechoď na ces­tu, lebo tam meč ne­priateľa, strach všade naokolo! 26 Dcéro môj­ho ľudu, pre­páš si smútočné vrece a váľaj sa v popole! Sprav si smútok ako nad jed­norodeným, nárek, pre­hor­ký! Lebo prij­de náh­le na nás zhub­ca. 27 Dal so ťa za zkúšajúceho kovy vo svojom ľude, za hradbu, aby si po­znal a zkúsil ich ces­tu. 28 Všet­ci, koľko ich je, sú od­pad­líci od­pad­líkov, sem a ta chodiaci po­mluvači, sú jako meď a železo; všet­ci, koľko ich je, sú zhub­cami. 29 Mechy práh­nu, olovo miz­ne od ohňa, z­lat­ník nadarmo pre­paľuje a pre­paľuje; zlí nie sú vy­prataní. 30 Nazovú ich za­vr­hnutým strieb­rom, lebo ich Hos­podin za­vr­hol.