Roháček › Jeremiáš › 9

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Ďaľší nárek; samá zlosť a krivda.1 Oj, aby moja hlava bola vodou a moje oko prameňom sĺz, aby som oplakával vod­ne i vnoci po­bitých dcéry svoj­ho ľudu! 2 Oj, aby som mal na púšti príchylok pocest­ných na noc, aby som opus­til svoj ľud a od­išiel od nich! Lebo všet­ci sú cudzoložník­mi, sber­bou spreneveril­cov. 3 Naťahujú svoj jazyk sťa svoje lučište ku lži. Ale nie za prav­du sú oni mocní v zemi, lebo idú zo zlého do zlého a mňa ne­znajú, hovorí Hos­podin. 4 Chráňte sa každý svoj­ho blížneho a nedôveruj­te ni­ktorému bratovi, lebo každý brat klame šered­ne, a každý blížny chodí jako pomluvač. 5 Každý klame svoj­ho blížneho, a nehovoria prav­dy. Učia svoj jazyk hovoriť lož; robia ne­prave až ustávajú. 6 Tvoje bývanie je pro­stred ľs­tivého ľudu; pre lesť ma nech­cú po­znať, hovorí Hos­podin. 7 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Hľa, pre­pálim ich ako zlat­ník kov a sprobujem ich. Lebo jako ináč by som mal učiniť pre dcéru svoj­ho ľudu? 8 Ich jazyk je vražedlnou strelou; hovorí lesť; svojimi ús­tami hovorí o pokoji so svojím blížnym a vo svojom vnút­ri kladie svoj ú­klad. 9 Či azda pre také veci ich ne­mám navštíviť? hovorí Hos­podin. Či na takom národe, jako je ten­to, ne­má sa po­mstiť moja duša? 10 Nad vr­chami po­z­dvih­nem plač a nárek a nad pasien­kami stepi trúch­lo­spev, lebo budú spálené, takže nebude ni­koho, kto by išiel cez ne, ani tam nepočujú ľudia hlasu dobyt­ka; od vtác­tva nebies až do hoväda, všet­ko sa od­stehuje, odíde. 11 A ob­rátim Jeruzalem na hromady rumov, na príbytok šakalov, a mes­tá Júdove ob­rátim na pustinu, takže v nich nebude obyvateľa. 12 Kto je tým múd­rym mužom, aby tomu roz­umel, a ktorému hovorily ús­ta Hos­podinove, aby to oznámil? Prečo za­hynula táto zem, p­rečo je vy­pálená jako púšť, takže neni toho, kto by išiel cez ňu? 13 A Hos­podin riekol: Pre­tože opus­tili môj zákon, ktorý som im bol pred­ložil, a ne­počúvali na môj hlas ani nechodili v ňom, v mojom zákone, 14 ale chodili za umienenosťou svoj­ho srd­ca a za Bál­mi, čomu ich na­učili ich ot­covia, 15 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Hľa, na­kŕmim ich, ten­to ľud, palinou a na­pojím ich jedovatou vodou. 16 A rozp­týlim ich medzi národy, ktorých ne­znali ani oni ani ich ot­covia, a pošlem za nimi meč, aby ich žral dokiaľ ich ne­vy­hladím. 17 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Po­zoruj­te a za­volaj­te nariekačky, a nech prij­dú, a pošlite po múd­re ženy, aby prišly. 18 A nech sa poponáhľajú a po­z­dvih­nú nad nami nárek, aby tiek­ly slzy z našich očí, a z našich rias aby sa lialy vody, 19 pre­tože počuť hlas náreku so Si­ona: Oj, ako sme spus­tošení! Han­bíme sa veľmi, lebo sme opus­tili zem, lebo po­vr­h­li naše príbyt­ky! 20 Lebo nože počuj­te, ženy, slovo Hos­podinovo, a vaše ucho nech prij­me slovo jeho úst, a učte svoje dcéry náreku a každá svoju družku trúch­lo­spevu. 21 Lebo sm­rť vy­šla hore a vošla našimi ok­nami; vošla do našich palácov, aby vy­plienila dieťa z ulice, mláden­cov s námes­tí. 22 Hovor: Tak­to hovorí Hos­podin: A pad­ne mŕt­ve telo človeka jako hnojivo na poli a jako snop za žen­com, a nebude toho, kto by sob­ral. 23 Tak­to hovorí Hos­podin: Nech sa nech­váli múd­ry svojou múd­rosťou, ani nech sa nech­váli udat­ný muž silný svojou silou, nech sa nech­váli bohatý svojím bohat­stvom! 24 Ale tým­to nech sa chváli ten, kto sa chváli: že roz­umie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spraved­livosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hos­podin. 25 Hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že navštívim každého ob­rezaného v jeho neobrezanosti, 26 Egypt i Júdu, Edoma i synov Am­monových. Moába i všet­kých ob­rezaných po strane, ktorí bývajú na púšti. Lebo všet­ky národy sú ne­ob­rezané, a celý dom Iz­raelov sú ne­ob­rezaného srd­ca.