Roháček › Jeremiáš › 31

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Vernosť Božia. Pokánie a sláva.1 Toho času, hovorí Hos­podin, budem Bohom všet­kým čeľadiam Iz­raelovým, a oni mi budú ľudom. 2 Tak­to hovorí Hos­podin: Našiel milosť na púšti, ľud, po­zos­talí po meči. Nože nech idem, aby som mu spôsobil po­koj, Iz­raelovi! 3 Zďaleka sa mi ukázal Hos­podin. A milujem ťa večnou lás­kou, pre­to ti ustavične činím milosť. 4 Ešte ťa vy­budujem, a budeš vy­budovaná, pan­no Iz­raelova; ešte sa budeš zdobiť svojimi bub­ny a vy­j­deš v kole veseliacich sa; 5 ešte budeš sadiť vinice na vr­choch Samárie; sadiť budú sadiaci a budú užívať obec­né po rokoch prvotín. 6 Lebo je určený deň, k­torého budú volať strážni na vr­chu Ef­rai­movom: Vstaňte, a poďme hore na Sion k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu! 7 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Plesaj­te Jakobovi s radosťou! A jasaj­te nad hlavou národov! Ohlasuj­te, chváľte, a rec­te: Spas, ó, Hos­podine, svoj ľud, ostatok Iz­raela! 8 Hľa, do­vediem ich zo zeme severa a shromaždím ich od najďalších končín zeme, medzi nimi slepého i kuľhavého, tehot­nú i rodiacu spolu, veľké shromaždenie sa na­vrátia sem. 9 S plačom prij­dú, a s po­kor­nými mod­lit­bami ich po­vediem a zavediem ich k po­tokom vôd, priamou ces­tou, ne­kles­nú na nej, lebo som Iz­raelovi Ot­com a Ef­raim je môj pr­vorodený. 10 Počuj­te slovo Hos­podinovo národy, a zves­tuj­te to ďaleko na os­trovoch a rec­te: Ten, ktorý rozp­týlil Iz­raela, ho zase shromaždí a bude ho strážiť ako pas­tier svoje stádo. 11 Lebo Hos­podin vy­kúpi Jakoba a vy­slobodí ho z ruky toho, ktorý je sil­nejší od neho. 12 A tak prij­dú a budú plesať na výšine Si­ona a po­hr­nú sa k dob­rému Hos­podinov­mu, s obilím, vínom, s olejom a s mladinou drob­ného stáda a hoviad, a ich duša bude jako zvlažovaná za­hrada a nebudú už viacej hynúť strachom a zár­mut­kom. 13 Vtedy sa bude radovať pan­na vo veselom kole a mláden­ci a star­ci spolu. A ob­rátim ich zár­mutok na radosť a po­teším ich a ob­veselím vyp­ros­tiac ich z ich trápenia duše. 14 A roz­vlažím dušu kňazov tukom, a môj ľud sa na­sýti môj­ho dob­rého, vraví Hos­podin. Hlas v Ráme. Pán i trestajúc miloval Efraima.15 Tak­to hovorí Hos­podin: Hlas počuť v Ráme, nárek a horký plač; Rácheľ plače nad svojimi syn­mi; nech­ce sa dať po­tešiť nad svojimi syn­mi, pre­tože už niktorého niet. 16 Tak­to hovorí Hos­podin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja práca má s­voju mzdu, hovorí Hos­podin, a na­vrátia sa zo zeme ne­priateľa. 17 A tvoja budúc­nosť má s­voju nádej, hovorí Hos­podin, a synovia sa na­vrátia do svoj­ho kraja. 18 No, počuť počul som Ef­rai­ma, že sa žaluje: Skáral si ma, a som po­káraný jako teľa, ne­priučené jar­mu. Navráť ma, a na­vrátim sa, lebo ty, ó, Hos­podine, si môj Bôh. 19 Lebo po­tom, keď sa na­vrátim, budem sa kajať, a keď sa po­znám, uderím na s­voje bedrá a po­viem: Hanbím sa, rumeniem od studu, lebo ne­siem po­tupu svojej mlados­ti. 20 Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Lebo kedykoľvek hovorím proti ne­mu, vždy sa len roz­pomínam na neho, pre­to aj sú moje vnútor­nos­ti hl­boko znepokojené za neho. Is­tot­ne sa zľutujem nad ním, hovorí Hos­podin.- Volá zpät pannu Izraelovu. Milostivá budúcnosť celého Izraela.21 Na­staväj si znamení, vy­týč si d­rahu kolami, uprav svoje srd­ce na hrad­skú, na cestu, ktorou si išla! Na­vráť sa, pan­no Iz­raelova, na­vráť sa do tých­to svojich miest! 22 Do­kedy ešte budeš neroz­hod­ná chodiť sem a ta, ty od­vrátená dcéro? Lebo Hos­podin stvorí nové na zemi: žen­ské po­hlavie bude ob­chádzať muža. 23 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Ešte po­vedia toto slovo v zemi Júdovej a v jeho mes­tách, keď do­vediem zpät ich zajatých: Nech ťa požeh­ná Hos­podin, príbyt­ku spraved­livos­ti, vr­chu svätos­ti! 24 A budú v nej bývať Júda a všet­ky jeho mes­tá spolu, oráči a tí, ktorí tiahnu so stádom. 25 Lebo za­vlažím unavenú dušu a každú zár­mut­kom hynúcu dušu na­sýtim. 26 Na to som sa zo­budil a videl som, a môj sen mi bol príjem­ný. 27 Hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že po­sejem dom Iz­raelov a dom Júdov semenom človeka a semenom hoväda. 28 A bude, že jako som bdel nad nimi, aby som ich plienil a boril, búral a hubil a trápil, tak budem bdieť nad nimi, aby som ich budoval a sadil, hovorí Hos­podin. 29 V tých dňoch už ne­povedia viacej: Ot­covia jed­li nedoz­rel­ky, a synom stŕp­ly zuby; 30 lež každý zo­mrie pre svoju vlast­nú ne­právosť. Ktorýkoľvek človek by jedol nedoz­rel­ky, tomu stŕp­nu jeho zuby. Nová smluva Hospodinova s Izraelom.31 Hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že učiním s domom Iz­raelovým a s domom Júdovým novú sm­luvu. 32 Nie takú sm­luvu, jakú som učinil s ich ot­cami toho dňa, k­torého som ich pojal za ruku, aby som ich vy­viedol z Egypt­skej zeme, ktorú to moju sm­luvu oni zrušili, hoci som ja bol stal ich manželom, hovorí Hos­podin. 33 Lebo toto je smluva, ktorú učiním s domom Iz­raelovým po tých dňoch, hovorí Hos­podin: Dám svoj zákon do ich vnútor­nos­ti a na­píšem ho na ich srd­ce a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 34 A nebudú už viacej učiť druh druha ani brat brata hovoriac: Po­znaj­te Hos­podina! Lebo ma budú znať všet­ci od naj­menšieho z nich do naj­väčšieho z nich, hovorí Hos­podin, pre­tože od­pus­tím ich ne­právosť a na ich hriech viacej ne­spomeniem.- 35 Tak­to hovorí Hos­podin, ktorý dáva sl­n­ce za svet­lo vod­ne, ustanovenia mesiaca a hviezd za svet­lo vnoci, ktorý búri more, takže hučia jeho vl­ny, a ktorého meno je Hospodin Zá­stupov: 36 Akže uhnú tieto ustanovenia zp­red mojej tvári, hovorí Hos­podin, v­tedy prestane aj semä Iz­raelovo byť národom pred mojou tvárou po všetky dni. 37 Tak­to hovorí Hos­podin: Ak budú voľakedy zmerané nebesia hore a budú vy­sti­hnuté zá­klady zeme dole, v­tedy i ja za­vrh­nem všet­ko semä Iz­raelovo pre všet­ko to, čo porobili, hovorí Hos­podin. 38 Hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, v ktorých sa vy­buduje mes­to Hos­podinovi od veže Chananeela až po bránu Uhla. 39 A mer­né lano poj­de ešte ďalej priamo až na pahor Gáreb a otočí sa ku Goe. 40 A celé údolie mŕt­vol a popola a všet­ky polia až k po­toku Kid­ronu, až po uhol Koňs­kej brány na východ bude svätým Hos­podinovi; nebude vy­plienené ani nebude viacej roz­búrané, a to tak až na veky.