Roháček › Jeremiáš › 10

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Márne modly a všemohúci Hospodin.1 Počuj­te slovo, ktoré vám hovorí Hos­podin, dome Iz­raelov! 2 Tak­to hovorí Hos­podin: Ne­učte sa ces­te po­hanov a nedes­te sa znamení nebies, lebo po­hania sa ich desia. 3 Lebo ustanovenia národov? To je már­nosť! Lebo to vy­tne, strom z lesa, dielo rúk remesel­níka, uk­resané sekerou. 4 Ok­rášli to strieb­rom a zlatom, upev­ní to klin­cami a kladivami, aby sa to nek­látilo! 5 Sú jako pal­mový špalok tvr­dý a nehovoria; musia ich nosiť, lebo nechodia! Neboj­te sa ich, lebo ne­urobia zlého, ale ne­môžu učiniť ani dob­ré. 6 Nie, neni tebe podob­ného, Hos­podine! Veľký si ty, a veľké tvoje meno v sile! 7 K­de kto by sa ťa nebál, Kráľu národov? ! Lebo tebe to prichodí, pre­tože medzi všet­kými mudr­cami národov a v celom ich kráľov­stve neni tebe podob­ného ni­koho! 8 (Ale všet­ci do jed­ného sú zhovädilí a spros­tí. Na­učenie čakať od márností, od dreva! 9 Strieb­ro, ubité na plech, donesené z Taršíša, a zlato z Ufaza, dielo remesel­níka a rúk zlat­níka; hy­acin­tovomod­rý po­stav a čer­vený purpur je ich odev; to všet­ko je dielom umel­cov. 10 Ale Hos­podin je Bôh prav­dy, je živý Bôh a večný Kráľ; pred jeho hnevom sa trasie zem, a národy ne­znesú jeho zúrivého hnevu. 11 Tak­to im po­viete: Bohovia, ktorí ne­učinili nebies ani zeme, tí nech za­hynú zo zeme a zpod tých­to nebies!) 12 Ty, ktorý činíš zem svojou silou, ktorý pev­ne staviaš okruh s­veta svojou múd­rosťou a svojím umom si roztiahol nebesia; 13 keď vydáš hlas, povs­tane hučanie vôd na nebi, a pôsobíš to, aby vy­stupovali pary od kon­ca zeme, činíš dažďu bles­ky a vy­vodíš vietor zo svojich po­kladov. 14 Zhoväd­nel každý človek na­toľko, že nezná toho; han­biť sa bude každý zlat­ník pre s­voju rytinu, lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha. 15 Takí bohovia sú már­nosť, dielom zvodov do bludu; v čase svoj­ho navštívenia za­hynú. 16 No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvor­com všet­kého, a Iz­rael je po­kolením jeho dedičs­tva; Hos­podin Zá­stupov jeho meno. 17 Sober ta preč svoj tovar zo zeme, ty, ktorá bývaš v pev­nos­ti! Nárek nad skrúšením a modlitba o milosť.18 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ten­to raz už vyhodím obyvateľov zeme jako z praku a sov­riem ich, aby to cítili. 19 Oj, beda mne pre moje skrúšenie! Moja rana je pre­bolest­ná. Ale ja som riekol: Do­is­ta je toto moja ne­moc, a tak ju ponesiem. 20 Môj stán je spus­tošený, a všet­ky moje po­v­razy sú po­tr­hané, moji synovia ma od­išli, a niet ich; niet už ni­koho, kto by zase roz­tiahol môj stán, a kto by po­vešal moje čalúny. 21 Lebo pas­tieri zhoväd­neli a nehľadali Hos­podina. Pre­to nerobili roz­um­ne, a všet­ko s­tádo ich pas­tvy sa roz­pŕch­lo. 22 Hlas! Zvesť, hľa, ide, a veľký hr­mot zo zeme severa ob­rátiť mes­tá Júdove na púšť, na príbytok šakalov. 23 Viem, ó, Hos­podine, že ces­ta človeka nie je v jeho moci, nie je v moci muža, ktorý chodí, jako ani to, aby pev­ne po­stavil svoje kroky. 24 Kar­haj ma, Hos­podine, avšak podľa milos­tivého súdu, nie vo svojom hneve, aby si ne­urobil zo mňa primálo. 25 Vy­lej svoju prch­livosť na národy, ktoré ťa ne­znajú, a na čeľade, ktoré ne­vzývajú tvoj­ho mena, lebo zjedajú Jakoba, i zjedia a zničia ho a jeho obyd­lie spus­tošili.