RoháčekJeremiáš15

Jeremiáš

Ani Mojžiš ani Samuel. Štvoraký trest.1 A Hos­podin mi riekol: Ani keby sa po­stavil Mojžiš alebo Samuel predo mnou, nenak­lonila by sa moja duša k tomuto ľudu. Zažeň ich zpred mojej tvári, nech idú ta preč! 2 A stane sa, keď ti po­vedia: Kam máme ísť? že im po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Kto na sm­rť, na sm­rť; kto pod meč, pod meč; kto do hladu, do hladu, a kto v zajatie, v zajatie. 3 A ustanovím nad nimi štyri čeľade t­res­tu, hovorí Hos­podin, a to meč za­biť, psov roz­vláčiť, nebes­ké vtác­tvo a zem­skú zver požrať a zkaziť. 4 A vy­dám ich za po­strk všet­kým kráľov­stvám zeme pre Manas­sesa, syna Ezechiášov­ho, jud­ského kráľa, za to, čo popáchal v Jeruzaleme. 5 Lebo ktože sa zľutuje nad tebou, Jeruzaleme? Alebo kto ťa poľutuje? Alebo kto za­hne k tebe, aby sa opýtal, ako sa máš? 6 Ty si za­vr­hol mňa, hovorí Hos­podin, od­išiel si zpät. Pre­to vy­striem svoju ruku na teba a zkazím ťa. Ustal som a zunoval ľutovať. 7 Pre­vejem ich vejačkou cez brány zeme, osirotím a zahubím svoj ľud; nenav­rátili sa so svojich ciest. 8 Viacej mi bude jeho vdôv ako pies­ku morí. Do­vediem im, na mat­ku mláden­ca, zhub­cu na polud­nie; spôsobím to, aby náh­le do­pad­ly na ňu úz­kosť a zdesenie. 9 Zomd­leje tá, ktorá porodila sedem, vy­dých­ne svoju dušu, jej sl­n­ce zaj­de, kým ešte bude deň, bude sa han­biť a rumenieť od studu, a to, čo im po­zos­tane, vy­dám meču pred ich ne­priateľmi, hovorí Hos­podin. Výkrik prorokov. Pomsta neverným.10 Oj, beda mne, moja mat­ko, že si ma porodila, muža pravoty a muža sváru, s ktorým sa každý pravotí a vadí v celej zemi! Ne­požičal som na úžeru, ani ne­požičali mne, a jed­nako mi všet­ci zlorečia. 11 Hos­podin riekol: Is­tot­ne ťa po­sil­ním na dob­ré. Is­tot­ne spôsobím to, že ťa bude prosiť ne­priateľ v čase zla a v čase súženia. 12 Či azda poláme železo železo od severa a oceľ? 13 Tvoje imanie a tvoje po­klady dám na lúpež, nie za plat, a to pre všet­ky tvoje hriechy, a síce po všet­kých tvojich končinách. 14 A spôsobím to, aby prešly s tvojimi ne­priateľmi do zeme, k­torej neznáš, pre­tože sa oheň zanietil v mojom hneve, k­torý bude horieť nad vami.- Žaloba prorokova. Bôh ho povzbudzuje.15 Ty vieš, ó Hos­podine! - Roz­pomeň sa na mňa a navštív ma na tých, ktorí ma prena­sledujú! Neber ma, podľa svoj­ho zhovievania, p­reč so sveta! Vedz, že pre teba ne­siem po­hanu! 16 K­de a kedykoľvek sa našly tvoje slová, zjedol som ich, a tvoje slová mi boly ob­veselením, a radosťou môj­ho srd­ca, pre­tože je tvoje meno vzývané nado mnou, Hos­podine, Bože Zá­stupov! 17 Ne­sedávam v shromaždení smejúcich sa veselých ani neplesám; pre tvoju ruku sedávam samot­ný, lebo si ma na­pl­nil zúrivosťou. 18 Prečo je moja bolesť večná a moja rana od úderu smrteľná, k­torá sa nech­ce za­hojiť? Či mi budeš ako klam­livý po­tok, ako nie ver­né vody? - 19 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin: Ak sa na­vrátiš, i ja ťa na­vrátim, a budeš stáť pred mojou tvárou, a keď od­delíš drahú vec od ničom­nej, budeš ako moje ús­ta. Nech sa oni na­vrátia k tebe, ale ty sa nenav­rátiš k nim. 20 A dám ťa tomuto ľudu za medený múr ohrad­ný, a budú bojovať proti tebe, ale ťa ne­premôžu, lebo ja som s tebou, aby som ťa za­chránil a aby som ťa vy­trh­nul, hovorí Hos­podin. 21 A vy­trh­nem ťa z ruky zlost­níkov a vy­slobodím ťa z hrs­ti násil­níkov.

RoháčekJeremiáš15