Roháček › Jeremiáš › 3

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Cudzoložné modlárstvo Izraela a Júdu.1 Vraj keby niek­torý muž po­slal preč svoju ženu, a keby od­išla od neho a bola by ženou inému, či sa ešte na­vráti kedy k nej? Či by sa ne­poškvr­nila hroz­ne tá zem? A ty si smil­nila s mnohými druh­mi, ale na­vráť sa ku mne! hovorí Hos­podin. 2 Po­z­dvih­ni svoje oči na vy­soké mies­ta holé a po­zri, kde by si ty nebola bývala prz­nená? Na ces­tách si sa im usadzovala jako Arab na púšti a poškvr­nila si zem svojím m­nohým smilstvom a svojou nešľachet­nosťou. 3 A hoci zadržané sú podzim­né dažde, a jar­ného dažďa nebýva, jed­nako len majúc čelo ženy smil­nice nech­cela si sa stydieť. 4 Či nebudeš od­teraz volať na mňa: Môj Otče, ty si môj druh, k­torý si ma sprevádzal v mojej mlados­ti!? 5 Či azda bude na veky držať hnev? Či ho bude pre­chovávať na večnosť? Hľa, hovoríš a páchaš zlé veci a nedáš si za­brániť. Nevernú dcéru Izraelovu a Júdovu volá Hospodin k návratu.6 A Hos­podin mi riekol vo dňoch kráľa Joziáša: Či si videl, čo robila od­vrátená d­céra Izraelova? Chodila na každý vy­soký vrch a pod každý zelený strom a tam smil­nila. 7 A po­vedal som, keď už bola vy­konala všet­ko to, že sa už teraz navráti ku mne, ale sa nenav­rátila. A videla to jej ne­ver­ná ses­tra, d­céra Júdova. 8 A videl som, keď pre všet­ky príčiny, čo cudzoložila od­vrátená Iz­raelova, som ju preč po­slal a dal som jej jej roz­vod­ný list, že jed­nako sa len nebála ne­ver­ná Júdova, jej ses­tra, ale išla a smil­nila aj ona. 9 A stalo sa, že svojím haneb­ným smils­tvom poškvr­nila zem a cudzoložila s kameňom i s drevom. 10 Avšak ani pri tom pri všet­kom ne­vrátila sa ku mne jej ne­ver­ná ses­tra, d­céra Júdova, celým svojím srd­com, ale iba s klamom, hovorí Hos­podin. 11 A Hos­podin mi riekol: Od­vrátená Iz­raelova lepšie ospravedl­nila svoju dušu ako ne­ver­ná Júdova. 12 Iď a budeš volať tieto slová na sever a po­vieš: Na­vráť sa, od­vrátená Iz­raelova! hovorí Hos­podin. Ne­spus­tím svojej tvári na vás v hneve, lebo ja som dob­rotivý, hovorí Hos­podin, a ned­ržím ­hnevu na veky. 13 Len po­znaj svoju ne­právosť, že si zrad­ne od­stúpila od Hos­podina, svoj­ho Boha, a behala si sem a ta svojimi ces­tami za cudzími, pod každý zelený strom, a ne­pos­lúchali ste môj­ho hlasu, hovorí Hos­podin. 14 Na­vráťte sa, od­vrátení synovia, hovorí Hos­podin; lebo ja som sa oženil s vami a vez­mem vás, jed­ného z mes­ta a dvoch z čeľade a do­vediem vás na Si­on. Hospodin sľubuje milosť a znova len volá.15 A dám vám pas­tierov podľa svoj­ho srd­ca, a budú vás pásť umne a roz­um­ne. 16 A stane sa, keď sa rozm­nožíte a rozp­lodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hos­podin, že nepovedia už viacej: Truh­la sm­luvy Hos­podinovej, ani ne­vs­túpi na srd­ce, ani si ne­spomenú na ňu ani ju nebudú po­strádať ani jej viacej ne­spravia. 17 V tom čase budú nazývať Jeruzalem trónom Hos­podinovým, a shromaždia sa k ne­mu, všet­ky národy, pre meno Hos­podinovo, do Jeruzalema, a ne­poj­dú viacej za tvrdo­šij­ným umienením svoj­ho zlého srd­ca. 18 V tých dňoch poj­dú dom Júdov s domom Iz­raelovým a prij­dú spolu zo zeme severa do zeme, ktorú som dal vašim ot­com za dedičs­tvo. 19 A ja som po­vedal v­tedy: Oj, ako ťa po­stavím medzi synov, ó, dcéro, a dám ti prežiadúcu zem, najkrásnejšie dedičstvo z­pomedzi krásnych dedičs­tiev národov. A po­vedal som: Budete ma volať: Môj Otče, a ne­od­vrátite sa, aby ste neišli za mnou. 20 Ale jako sa spreneverí žena odíduc od svoj­ho druha, tak ste sa spreneverili proti mne, dome Iz­raelov, hovorí Hos­podin. 21 Hlas počuť na holiach, plač a pokorné volanie o po­moc synov Iz­raelových, pre­tože pre­vrátili svoju ces­tu, za­bud­li na Hos­podina, svoj­ho Boha. 22 Na­vráťte sa, od­vrátení synovia, uzdravím vaše od­vrátenia. Povedz­te: Hľa, ideme k tebe, lebo ty si Hos­podin, náš Bôh. 23 Is­tá prav­da, že daromné je čakať spásu od brehov, od množstva vr­chov; ale v Hos­podinovi, v našom Bohu, je spása Iz­raelova. 24 No, tá hanebnosť žrala prácu našich ot­cov od našej mlados­ti, ich stádo oviec a kôz, ich dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Ležíme vo svojej han­be, a po­kryl nás náš stud, lebo sme hrešili proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, my aj naši ot­covia od našej mlados­ti, a to až do tohoto dňa a ne­počúvali sme na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha.