RoháčekJeremiáš49

Jeremiáš

Proti synom Ammonovým.1 Čo do synov Am­monových. Tak­to hovorí Hos­podin: Či ne­má Iz­rael synov? Či azda ne­má dediča? Prečo po­tom vlád­ne ich Moloch dedične Gádom? A p­rečo býva jeho ľud v jeho mes­tách? 2 Pre­to hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že spôsobím to, aby bolo počuť proti Rab­be synov Am­monových sur­mu voj­ny, a bude z nej pustý kopec, a jej dcéry, mes­tá, budú vy­pálené ohňom, a Iz­rael bude dedične vlád­nuť tými, ktorí ním vlád­li, hovorí Hos­podin. 3 Kvíľ, ó, Chešbone, lebo spus­tošené bude Aj! Kričte, dcéry Rab­by, opášte si smútočné vrece, nariekaj­te a behaj­te sem-tam medzi plotami; lebo ich Moloch poj­de do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu. 4 Čo sa chváliš údoliami? Tvoje údolie sa rozp­lynie, ty od­vrátená dcéro s­pur­ná, ktorá sa nadeješ na svoje po­klady a hovoríš: Kto prij­de sem ku mne! 5 Hľa, uvediem na teba strach, hovorí Pán Hos­podin Zá­stupov, od všet­kých vôkol teba, a budete hnaní každý priamo pred seba, a nebude ni­koho, kto by shromaždil po­tulujúcich sa. 6 Ale po­tom na­vrátim zajatie synov Am­monových, hovorí Hos­podin. Proti Edomovi.7 Čo do Edoma. Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Či už niet múd­ros­ti v Témane? Či za­hynula rada od roz­um­ných? Či sa ich múd­rosť zosm­radila a pokazila? 8 Utekaj­te, ob­ráťte sa! Hl­boko sad­nú obyvatelia Dedána! Lebo nešťas­tie Ezavovo uvediem na neho; bude to čas, v ktorom ho navštívim. 9 Keď ti prij­dú oberači, azda nezanechajú paber­kov? ak zlodeji vnoci, zkazia iba toľko, čo im je do­sť. 10 Ale ja ob­nažím Ezava, od­kryjem jeho taj­nos­ti, a nebude sa môcť ukryť. Spus­tošené bude jeho semä, i jeho bratia i jeho súsedia, a nebude ho, k­to by povedal: 11 Zanechaj svoje siroty, ja ich budem živiť, a tvoje vdovy nech sa nadejú na mňa. 12 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, tí, ktorí ne­píjavajú kalicha, budú is­tot­ne piť, a hoj­ne, a ty, ty by si mal byť bez tres­tu? Nebudeš bez tres­tu, ale is­tot­ne budeš piť. 13 Lebo na seba pri­sahám, hovorí Hos­podin, že pus­tinou, po­tupou, púšťou a kliat­bou bude mes­to Bocra, a všet­ky jeho mes­tá budú večnou púšťou. 14 Počul som zvesť od Hos­podina, a po­sol je po­slaný k národom: Shromaždite sa a prij­dite proti ne­mu! A vstaňte do boja! 15 Lebo hľa, dal som ťa za malého medzi národami, opovrženého medzi ľuďmi. 16 To, že si hroz­ný? Oklamala ťa pýcha tvoj­ho srd­ca, ty, ktorý bývaš v roz­sad­linách skaly, ktorý držíš výšu brehu. Keby si si vy­soko spravil svoje hniez­do jako orol, aj od­tiaľ ťa strh­nem, hovorí Hos­podin. 17 A tak bude Edom pus­tinou. Každý, kto poj­de pop­ri ňom, zdesí sa a zhík­ne nad všet­kými jeho úder­mi. 18 A bude to jako pod­vrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hos­podin: ni­kto tam nebude bývať, ani v ňom nebude po­hos­tíniť syn človeka. 19 Hľa, poj­de hore jako lev od dôs­toj­nos­ti Jor­dána, hore proti pev­nému byd­lis­ku. Ale ho náh­le po­hnem na útek s neho a toho, kto je vy­volený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rov­ný? A kto mi stanoví deň, p­ravotiť sa so mnou? Alebo kde kto je ten pas­tier, ktorý by sa po­stavil predo mnou? 20 Pre­to počuj­te radu Hos­podinovu, ktorú uradil proti Edomovi, a jeho myšlien­ky, ktoré si umyslel proti obyvateľom Témana: Is­tot­ne ich roz­vláčia maličkí stáda; is­tot­ne spolu s nimi spus­tošia aj ich byd­lis­ko. 21 Od hr­motu ich pádu za­trasie sa zem. Krik! Jeho hlas bude sa čuť pri Čer­venom mori. 22 Hľa, bude vy­stupovať hore jako orol a poletí, roz­tiah­ne svoje krýd­la nad Boc­rou. A srd­ce udat­ných mužov Edomových bude toho dňa jako srd­ce ženy, sov­renej úz­kosťami porodu. Proti Damašku.23 Čo do Damašku. Chamat sa bude han­biť aj Ar­pad, lebo počujú zlú zvesť; rozp­lynú sa; na mori strach; nebude sa môcť upokojiť. 24 Damašek zmalát­nie, ob­ráti sa na útek, hrôza ho po­chytí, úz­kosť a boles­ti ho za­chvátia ako ženu, ktorá ide porodiť. 25 Ako by ne­malo byť opus­tené mes­to chlúby, mes­to mojej rados­ti?! 26 Pre­to pad­nú jeho mláden­ci na jeho uliciach a všet­ci bojov­ní mužovia umĺk­nu toho dňa, hovorí Hos­podin Zá­stupov. 27 A za­pálim oheň na múre Damašku, ktorý požerie paláce Ben­hadadove. Proti Kédarovi.28 Čo do Kédara a čo do kráľovs­tiev Chácora, ktoré potom zbil Na­buchodonozor, babylon­ský kráľ. Tak­to hovorí Hos­podin: Vstaňte, iďte hore proti Kédarovi a spus­tošte synov východu! 29 Vez­mú ich stány aj ich stádo; ich čalúny a všet­ko ich náradie aj ich veľb­lúdov po­berú sebe a budú volať na nich: Strach všade na­okolo! 30 Utekaj­te, bežte, čo môžete! Hl­boko sad­nú obyvatelia Chácora! hovorí Hos­podin. Lebo Na­buchodonozor, babylon­ský kráľ, uradil proti vám radu, a umys­lel proti nim z­hub­nú myšlienku. 31 Vstaňte, iďte hore proti národu, ktorý žije bez staros­tí a v po­koji, ktorý býva bez­pečne! hovorí Hos­podin. Ne­má vrát ani závory; bývajú samot­ní. 32 A tak budú ich veľb­lúdi za lúpež a množs­tvo ich dobyt­ka za korisť, a rozp­týlim ich vo všet­ky vet­ry, ob­rezaných po strane, a zo všet­kých strán uvediem na nich ich zkazu, hovorí Hos­podin. 33 A Chácor bude príbyt­kom šakalov, des­nou pus­tinou až na veky. Ni­kto tam nebude bývať, ani v ňom nebude po­hos­tíniť syn človeka. Proti Élamovi.34 Slovo Hos­podinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi proti Élamovi na počiat­ku kraľovania Cedekiáša, jud­ského kráľa, po­vediac: 35 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Hľa, polámem lučište Élamovo, pr­votinu ich sily. 36 A do­vediem proti Élamovi štyri vet­ry od štyroch kon­cov neba a rozp­týlim ich vo všet­ky tie vet­ry, takže nebude národa, kam by ne­prišiel niek­to zo zahnaných Élamových. 37 A predesím Élamitov pred ich ne­priateľmi a pred tými, ktorí hľadajú ich dušu, a uvediem na nich zlé, páľu svojeho hnevu, hovorí Hos­podin. A pošlem za nimi meč a tak ich budem hubiť, dokiaľ im ne­učiním kon­ca. 38 A po­stavím svoj trón v Élame a vy­hubím od­tiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Hos­podin. 39 Ale stane sa v po­sled­ných dňoch, že navrátim zajatých Élamových, hovorí Hos­podin.

RoháčekJeremiáš49