Roháček › Jeremiáš › 48

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Moáb bude skrúšený. Jeho hriechy.1 Čo do Moába. Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov, Bôh Iz­raelov: Beda mes­tu Nébo, lebo bude spus­tošené; han­biť sa bude, vzaté bude Kir­jataim, Mis­gab sa bude han­biť a bude sa desiť. 2 Niet už viacej chlúby Moábovej v Chešbone; vy­mys­leli proti nemu zlé. Poďte a vy­tneme ho tak, aby nebol národom. Aj ty, Madmen, umĺk­neš; za tebou poj­de meč. 3 Hlas kriku počuť z Choronajima: Spus­tošenie a veľké skrúšenie! 4 Skrúšený je Moáb! Jeho malí budú kričať tak, že to bude počuť naďaleko. 5 Lebo hore svahom Luchíta poj­de sa ne­pres­taj­ným plačom; lebo na svahu Choronai­ma počujú ne­priatelia krik skrúšenia. 6 Utekaj­te, za­chráňte svoju dušu! Všet­ky budú jako boriev­ka na púšti. 7 Lebo pre­to, že sa nadeješ na svoje diela a na svoje po­klady, budeš i ty vzatý, Moábe, a Chámoš poj­de von do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu. 8 A pus­tošiteľ prij­de na všet­ky mes­tá, ani ne­uj­de nik­toré mesto; údolie za­hynie a rovina bude za­hladená, to, čo po­vedal Hos­podin. 9 Daj­te Moábovi peruť, lebo vy­j­de let­mo, a jeho mes­tá budú ob­rátené na pus­tinu tak, že nebude v nich obyvateľa. 10 Zlorečený ten, kto koná dielo Hos­podinovo ned­balo, a zlorečený ten, kto zdržuje svoj meč od kr­vi. 11 Moáb žil bez­pečný od svojej mlados­ti a po­koj­ne sedel na svojich kvas­niciach ani nebol prelievaný z nádoby do nádoby ani ne­išiel do zajatia, pre­to stojí jeho chuť v ňom, a jeho vôňa sa ne­zmenila. 12 Pre­to hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že pošlem na neho tých, ktorí prelievajú, a prelejú ho, vy­práz­dnia jeho nádoby a rozt­repú ich žbány. 13 A tak sa bude han­biť Moáb pre Chámoša, jako sa han­bia dom Iz­raelov pre Bét-el, svoju nádej. 14 Akože po­viete: My sme udat­ní hr­dinovia a chrab­rí mužovia do boja? 15 Moáb bude spus­tošený, a nep­riateľ vyjde hore do jeho miest, a jeho vy­braní mláden­ci sídu dolu na za­bitie, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zá­stupov. 16 Blíz­ko je zkaza Moábova, aby prišla, a jeho trápenie náh­li sa veľmi. 17 Ľutuj­te ho všet­ci, k­torí ste na jeho okolí, a všet­ci, ktorí znáte jeho meno, po­vedz­te: Jako je len polámaná ber­la sily, palica krásy! 18 Sídi so s­vojej slávy a sad­ni v smäde, obyvateľko, dcéro Díbona, lebo zhub­ca Moábov ide hore proti tebe, zkazí tvoje ohrady. 19 Po­stav sa na ces­tu a vy­zeraj, obyvateľko Aro­era; opýtaj sa toho, ktorý uteká, a tej, ktorá beží, aby unik­la; po­vedz: Čo sa stalo? 20 Moáb sa han­bí, lebo je zdr­tený. Kvíľte a kričte: Oznám­te v Ar­none, že Moáb je spus­tošený! 21 A súd prišiel na zem tej roviny, na Cholon, na Jahacu a na Mefaat, 22 p­rišiel i na Díbon, na Nébo i na Bét-dib­lataim, 23 na Kir­jataim, na Bét-gamul i na Bét-me­on, 24 na Kerijót, na Boc­ru i na všet­ky mes­tá zeme Moábovej, ďaleké i blíz­ke. 25 Roh Moábov je odťatý, a jeho rameno je polámané, hovorí Hos­podin. 26 Opoj­te ho, lebo sa po­výšil proti Hos­podinovi, aby ples­kol Moáb do svoj­ho vý­vrat­ku. A bude aj on na po­smech. 27 Alebo či nebol tebe Iz­rael za po­smech? Či bol azda naj­dený medzi zlodej­mi? Lebo kedykoľvek za­vadíš o neho svojimi slovami, po­kyvuješ hlavou. 28 Opus­tite mes­tá a bývaj­te v skale, obyvatelia Moábovi, a buďte jako holubica, ktorá hniez­di ďaleko v roz­sad­linách. 29 Slýchali sme o pýche Moábovej, je veľmi pyšný, o jeho vy­sokomyseľnos­ti, o jeho pýche, o jeho nadutos­ti a po­výšenos­ti jeho srd­ca. 30 Ja znám, hovorí Hos­podin, jeho vztek, ale nebude tak; jeho már­ne reči hr­dé ne­vykonajú ničoho. 31 Pre­to kvílim nad Moábom a kričím pre celého Moába, úpia pre mužov Kir-chéresa. 32 Viacej ti plačem, ako som plakal nad Jazerom, viniču Sib­my! Tvoje výhon­ky prenik­ly za more, do­siah­ly až po more Jazera: na tvoje let­né plody a na tvoju oberačku pri­padol zhub­ca. 33 A sprataná bude radosť a plesanie s úrod­ného poľa a zo zeme Moábovej, a spôsobím to, že nebude vína v prešoch. Nebudú šliapať ­hroz­na s radost­ným krikom oberača; krik oberača nebude radostným krikom oberača. 34 Od kriku Chešbona až po Eleále, až po Jahac budú vy­dávať svoj hlas, od Coára až po Choronaim ako trojročná jalovica, lebo aj vody Nim­ríma budú ob­rátené na púšť. 35 A spôsobím to, hovorí Hos­podin, aby ne­mal Moáb toho, kto by obetoval zápal na výšine, a toho, kto by kadil jeho bohom. 36 Pre­to zneje moje srd­ce pre Moába jako fujary, a moje srd­ce zneje nad mužmi Kir-chéresa jako píšťaly; pre­to aj prebytok, ktorého nadobud­li, za­hynie. 37 Lebo každá hlava je plešivá a každá brada ostrihaná, na všet­kých rukách sú rezy a na bed­rách smútočné vrece; 38 na všet­kých po­strešiach Moábových i po jeho uliciach všade samý žalost­ný nárek, lebo som roz­bil Moába jako nádobu, v ktorej niet záľuby, hovorí Hos­podin. 39 Aký je zdr­tený! Kvília. Ako ob­rátil Moáb chr­bát od han­by! A Moáb je za po­smech a na po­strach všet­kým, k­torí sú vôkol neho! 40 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, priletí jako orol a roz­tiah­ne svoje krýd­la na Moába. 41 Kerijót bude vzaté, a pev­nos­ti budú uchvátené. A srd­ce udat­ných mužov Moábových bude toho dňa jako srd­ce ženy, sov­renej úz­kosťami porodu. 42 Moáb bude za­hladený tak, že pre­stane byť ľudom, pre­tože sa po­výšil proti Hos­podinovi. 43 Pachad, pachat a pach na teba, obyvateľu Moába! hovorí Hos­podin. 44 Ten, kto utečie pred strachom, pad­ne do jamy, a ten, kto vy­lezie z jamy, bude lapený do smečky. Lebo uvediem na neho, na Moába, rok ich navštívenia, hovorí Hos­podin. 45 V tôni Chešbona budú stáť zo sily vyčer­paní utekajúci; ale is­tot­ne vy­j­de oheň z Chešbona a plameň zpomedzi Síchona a zožerie sluchu Moábovu a temeno ­hlavy synov hr­motu. 46 Beda tebe, Moábe! Za­hynie ľud Chámošov! Lebo tvoji synovia budú vzatí do zajatia a tvoje dcéry v plen. 47 Ale v po­sled­ných dňoch na­vrátim zajatých Moábových, hovorí Hos­podin. Po­tiaľto súd Moábov.