RoháčekJeremiáš8

Jeremiáš

Ďaľšie tresty: potupná smrť, ženy dá iným, jedovatí hadi a iné.1 V tom čase, hovorí Hos­podin, vy­berú kos­ti kráľov Júdových i kos­ti jeho kniežat i kos­ti kňazov i kos­ti prorokov i kos­ti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov 2 a roz­mecú ich sln­ku, mesiacu a všet­kému voj­sku nebies, ktoré milujú, ktorým slúžia, za ktorými chodia, ktoré hľadajú a ktorým sa klaňajú. Nebudú sob­rané ani po­chované; hnojivom budú na tvári zeme. 3 A žiadúc­nejšia bude sm­rť ako život všet­kému ostat­ku po­zos­talých, k­torí po­zos­tanú z tej­to zlej čeľade nešľachet­nej, na všet­kých mies­tach tých po­zos­talých, kam ich zaženiem, hovorí Hos­podin Zá­stupov. 4 A po­vieš im: Tak­to hovorí Hos­podin: Či keď padnú ľudia, už viacej nepovstanú? Jest­li sa niek­to odvráti, či sa už viacej nevráti? 5 Prečo sa po­tom od­vracia ten­to ľud, Jeruzalem, večným od­vrátením? Chytajú sa ľs­ti; odo­preli na­vrátiť sa. 6 Po­zoroval som ušima a počul som: nehovoria toho, čo je pravé; nie je ni­koho, kto by ľutoval svojej zlos­ti, aby po­vedal: Čo som to urobil? ! Každý z nich sa ob­rátil ku svoj­mu behu jako kôň, ktorý sa vr­há slepo do boja. 7 Kým ešte aj bocian na nebesiach zná svoje určené časy, a hrd­lička, las­tovička i zorav za­chovávajú čas svoj­ho príchodu; ale môj ľud ne­zná poriad­ku Hos­podinov­ho. 8 Jakože môžete po­vedať: Sme múd­ri, a zákon Hos­podinov je u nás? Ale hľa, na lož robí, čo robí, lživé pero pisárov. 9 Han­biť sa budú múdri, budú sa desiť a budú jatí. Hľa, za­vr­h­li slovo Hos­podinovo, jakúže to tedy majú múd­rosť? 10 Pre­to dám ich ženy iným, ich polia novým majiteľom; lebo od naj­menšieho až do naj­väčšieho, všet­ci, koľko ich je, od­dali sa lakom­stvu, od proroka až po kňaza, každý z nich robí falošne. 11 A liečia skrúšenie dcéry môj­ho ľudu na ľah­ko, hovoriac: Po­koj, po­koj, kým nieto po­koja. 12 A či sa az­da hanbia, že páchajú ohav­nosť? Ani han­biť nehan­bia sa ani sa ne­vedia stydieť. Pre­to aj padnú medzi padajúcimi v čas svoj­ho navštívenia; kles­nú, hovorí Hos­podin. 13 Poriad­ne ich od­pracem, hovorí Hos­podin; nebude hrozien na viniči, ani nebude fíkov na fíku, a lís­tie uväd­ne, a to, čo som im dal, prej­de ta pop­ri nich. 14 Načo sedíme? Shromaždite sa, a voj­dime do ohradených miest a za­hyňme tam, lebo Hos­podin, náš Bôh, nás umlčí, a na­pojí nás jedovatou vodou, pre­tože sme hrešili proti Hos­podinovi. 15 Čakaj na po­koj, ale neni dob­rého, na čas uzdravenia, a hľa, des. 16 Od Dána počuť fŕkanie jeho koní; od hlasu reh­tania jeho moc­ných trasie sa celá zem. A prij­dú a požerú zem i jej náp­lň, mes­to i tých, ktorí bývajú v ňom. 17 Lebo hľa, pošlem na vás hadov, jedovatých hadov, p­roti ktorým nieto za­klínania, a budú vás štípať, hovorí Hos­podin. Nárek: U Hospodina je pomoc, a oni hynú!18 Oj, moje ob­veselenie v zár­mut­ku! Moje srd­ce je ne­moc­né vo mne! 19 Hľa, počuť hlas volania o po­moc dcéry môj­ho ľudu z ďalekej zeme: Či nie je Hos­podin na Si­one? Či niet jeho kráľa na ňom? - Prečo ma popudzovali svojimi rytinami, már­nosťami cudziny? 20 Žat­va prešla, skončilo sa leto, a my nie sme za­chránení! 21 Pre skrúšenie dcéry svoj­ho ľudu som skrúšený, smútim, hrôza ma po­chytila. 22 Či nieto bal­zamu v Gileáde? Či nieto tam lekára? Lebo prečo po­tom nie je za­hojená rana dcéry môj­ho ľudu?

RoháčekJeremiáš8