Roháček › Jeremiáš › 23

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

O zlých pastieroch.1 Beda pas­tierom, ktorí hubia a rozp­tyľujú stádo mojej pas­tvy! hovorí Hos­podin. 2 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov, o pas­tieroch, ktorí pasú môj ľud: Vy rozp­tyľujete moje stádo, za­háňate ich a nenavštevujete ich. Hľa, tedy ja navštívim nešľachet­nosť vašich skut­kov na vás, hovorí Hos­podin. 3 A ja shromaždím ostatok svoj­ho stáda zo všet­kých zemí, kam som ich za­hnal, a na­vrátim ich na ich pas­tvis­ko, a budú sa plodiť a množiť. 4 A po­stavím nad nimi pas­tierov, a budú ich pásť. A nebudú sa viacej báť ani sa nebudú desiť ani nebudú nik­torý chýbať, hovorí Hos­podin. Zasľúbenie Krista Spasiteľa.5 Hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že vzbudím Dávidovi spraved­livý výras­tok, a bude kraľovať ako kráľ a bude roz­um­ne robiť a bude činiť súd a spraved­livosť na zemi. 6 Za jeho dní bude spasený Júda, a Iz­rael bude bývať bez­pečne. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hos­podin naša spraved­livosť. 7 Pre­to hľa, idú dni, hovorí Hos­podin, že ne­povedia už viacej: Ako že žije Hos­podin, ktorý vy­viedol synov Iz­raelových hore z Egypt­skej zeme, 8 ale: Ako že žije Hos­podin, ktorý vy­viedol hore a ktorý do­viedol semeno domu Iz­raelov­ho zo zeme na sever a zo všet­kých zemí, kam som ich bol za­hnal, a budú bývať na svojej pôde. Všeobecná porušenosť u ľudu, kňaza i proroka. Tresty.9 Prorokom: Moje srd­ce je skrúšené v mojom vnút­ri; chvejú sa všet­ky moje kos­ti; som ako opilý človek a jako muž, ktorého pre­moh­lo víno, pre Hos­podina a pre slová jeho svätos­ti. 10 Lebo zem ja pl­ná cudzoložníkov, lebo zem väd­ne pre kliat­bu, uschly pas­tvis­ká na púšti, a pre­to ja ich beh zlý, a ich sila je ne­pravá. 11 Lebo jako prorok, tak i kňaz páchajú nešľachet­nosť, ba ešte aj vo svojom dome som našiel ich zlosť, hovorí Hos­podin. 12 Pre­to im bude ich ces­ta jako klz­ké mies­ta v mrákave; budú sotení a pad­nú na nej, lebo uvediem na nich zlé roku ich navštívenia, hovorí Hos­podin. 13 A pri prorokoch Samárie som videl veľký nerozum; prorokovali skr­ze Bála a zvodili môj ľud, Iz­raela, do bludu. 14 Ale pri prorokoch Jeruzalema som videl až hroznú vec, cudzoložia a chodia v lži a po­silňujú ruky zlost­níkov, aby sa ne­ob­rátili ni­ktorý od svojej zlos­ti. Všet­ci sú mi jako Sodoma a jeho obyvatelia ako Gomora. 15 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov o tých prorokoch: Hľa, na­kŕmim ich palinou a na­pojím ich jedovatou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vy­šla nešľachet­nosť na celú túto zem. 16 Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Ne­počúvaj­te na slová prorokov, ktorí vám prorokujú; zvodia vás spoliehať sa na már­nosť. Hovoria videnie svoj­ho srd­ca, nie s­lovo z úst Hos­podinových. 17 Ne­pres­taj­ne hovoria tým, ktorí mnou po­hŕdajú, Hos­podin v­raj hovoril: Budete mať po­koj. A každému, kto chodí v umienenos­ti svoj­ho srd­ca, hovoria: Ne­prij­de na vás zlé. 18 Lebo kto stál v rade Hos­podinovej, aby bol videl a počul jeho slovo? Kto po­zoroval moje slovo ušima a počul ho? 19 Hľa, vích­rica Hos­podinova, prch­livosť vy­šla a víriaci víchor búr­livý, zvalí sa na hlavu bez­božníkov. 20 Ne­ob­ráti sa naz­pät hnev Hos­podinov, do­kiaľ ne­učiní Hos­podin a do­kiaľ ne­vykoná úmys­lov svoj­ho srd­ca. V po­sled­ných dňoch porozumiete tomu docela. 21 Ne­pos­lal som tých prorokov, ale oni bežali; nehovoril som im, no, oni prorokovali. 22 Ale keby boli stáli v mojej rade, boli by hlásali môj­mu ľudu moje slová a boli by ich od­vracali od ich zlej ces­ty a od nešľachet­nos­ti ich skut­kov. 23 Či som ja Bohom len zblízka? hovorí Hos­podin. A či nie som i Bohom z ďaleka? 24 Či sa azda nie­kto skryje voľak­de na skrytých mies­tach, aby som ho ja ne­videl? hovorí Hos­podin. Či azda ja ne­vyp­lňujem nebies i zeme? hovorí Hos­podin. 25 Počul som, čo hovoria tí proroci, ktorí prorokujú v mojom mene lož a hovoria: Snívalo sa mi, snívalo sa mi! 26 Až do­kedy to bude tr­vať? Či je to v srd­ci prorokov, ktorí prorokujú lož, a v srd­ci prorokov, k­torí prorokujú lesť svoj­ho srd­ca? 27 Či mys­lia spôsobiť to, aby môj ľud za­budol na moje meno, svojimi snami, ktoré rozp­rávajú druh druhovi, tak ako za­bud­li ich ot­covia na moje meno pre Bála? 28 Prorok, u ktorého je sen, nech rozp­ráva sen; ale ten, u ktorého je moje slovo, nech hovorí moje slovo, prav­du. Čo má pleva s­poločného so zbožím? hovorí Hos­podin. 29 Či nie je moje slovo jako oheň? hovorí Hos­podin, a jako kladivo, ktoré roz­ráža skalu? Ešte proti prorokom. Bremä Hospodinovo.30 Pre­to hľa, p­rij­dem na prorokov, hovorí Hos­podin, ktorí krad­nú moje slová druh od druha. 31 Hľa, p­rij­dem na prorokov, hovorí Hos­podin, ktorí berú svoj jazyk a hovoria: Hovorí Hospodin. 32 Hľa, p­rij­dem na tých, ktorí prorokujú lživé sny, hovorí Hos­podin, a rozp­rávajú ich a tak zvodia môj ľud do bludu svojimi lžami a svojím chvas­túňs­tvom, a ja som ich ne­pos­lal ani som im ne­prikázal. Ale ani po­môcť ne­pomôžu tomuto ľudu, hovorí Hos­podin. 33 A keby sa ťa pýtal ten­to ľud alebo prorok alebo kňaz a po­vedal by: Jaké je bremä Hos­podinovo? po­vieš im: Áno, jaké bremä! Ale za­vrh­nem vás, hovorí Hos­podin. 34 A proroka a kňaza a ľud, ktorý hovorí: Bremä Hos­podinovo, toho človeka navštívim i jeho dom. 35 Tak­to budete hovoriť druh druhovi a brat bratovi: Čo od­povedal Hos­podin? Alebo: Čo hovoril Hos­podin? 36 Ale bremena Hos­podinov­ho ne­spomínaj­te viacej, lebo by bremenom bolo každému jeho vlast­né slovo, a pre­vrátili by ste slová živého Boha, Hos­podina Zá­stupov, nášho Boha. 37 Tak­to po­vieš prorokovi: Čo ti od­povedal Hos­podin? Alebo: Čo hovoril Hos­podin? 38 Ale ak po­viete: Bremä Hos­podinovo, vtedy tak­to hovorí Hos­podin: Pre­tože hovoríte to slovo, bremä Hos­podinovo, hoci som po­slal k vám a po­vedal: Nehovor­te: Bremä Hos­podinovo! 39 pre­to hľa, za­bud­nem na vás docela a za­vrh­nem vás i mes­to, ktoré som bol dal vám i vašim ot­com, zp­red svojej tvári. 40 A položím na vás večnú po­tupu a večnú han­bu, ktorá nebude za­bud­nutá.