Evanjelický › Izaiáš › 5

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pieseň o vinici1 Za­spievam pieseň o svojom milom, pieseň môj­ho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žír­nom kop­ci. 2 Pre­kopal ju, zbavil kamenia; vy­sadil ju ušľach­tilou révou; vy­staval vežu upro­stred nej, aj lis vy­tesal v nej; po­tom čakal, že donesie hroz­no, ale donies­la tr­p­ké hroz­no. 3 A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia jud­skí, roz­súďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo donies­la tr­pčiaky, keď som čakal, že donesie hroz­no? 5 Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Od­stránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. 6 Pri­pravím jej rých­ly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, preras­tie bodľačím a tŕním. Ob­lakom však pri­kážem, aby ju ne­skrápali dažďom. 7 Lebo vinicou Hos­podina moc­nos­tí je dom Iz­raela a mužovia jud­skí sú jeho pôvab­nou výsad­bou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie kr­vi, na spravod­livosť, a tu, hľa, volanie o po­moc. Šestoro beda proti rozličným hriechom8 Beda tým, ktorí priraďujú dom k domu a pole k poľu pri­pájajú, takže mies­ta niet, a sami os­távate upro­stred krajiny. 9 Do uší mi hovorí Hos­podin moc­nos­tí: Vskut­ku, pu­statinou budú mnohé domy veľké a krás­ne, ni­kto nebude bývať v nich. 10 Lebo desať honov vinice urodí jeden okov a výsev chómeru vy­dá éfu. 11 Beda tým, čo včas­ráno ženú sa za opoj­ným nápojom; čo vy­sedávajú do mr­ku, až ich víno roz­paľuje. 12 Citara i har­fa, bubon a flau­ta a víno pat­ria k hodom. Ale na skutok Hos­podina nehľadia a diela Jeho rúk si ne­všímajú. 13 Pre­to pôj­de môj ľud do zajatia pre ne­vedomosť, jeho vznešení budú hladovať a jeho dav prah­núť smädom. 14 Pre­to si pod­svetie rozšíri hrd­lo a bez miery rozt­vorí ús­ta, šľach­ta i dav Jeruzalema zo­stúpi doň, to, čo hučí, i čo plesá v ňom. 15 Zo­hne sa človek, zníži sa muž a oči vy­sokomyseľných sa ponížia. 16 Hos­podin moc­nos­tí sa vy­výši v súde a Svätý Boh sa do­káže svätým v spravod­livos­ti. 17 Barán­ky sa budú pásť ako na svojej pas­tve a kozľatá obžerú rumovis­ká boháčov. 18 Beda tým, ktorí ťahajú vinu po­v­raz­mi ľah­komyseľnos­ti a hriech vozovými lanami. 19 Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, nech sa urých­li Jeho dielo, aby sme ho videli. Nech sa pri­blíži a spl­ní rada Svätého v Iz­raeli, nech ju po­známe. 20 Beda tým, čo na zlé po­vedia: Dob­ré, a na dob­ré: Zlé, ktorí tmu menia na svet­lo a svet­lo na tmu, tr­p­ké na slad­ké a slad­ké na tr­p­ké. 21 Beda tým, ktorí sú múd­ri vo vlast­ných očiach a sami pred sebou sú roz­um­ní. 22 Beda hr­dinom v pití vína a silákom v miešaní opoj­ného nápoja, 23 ktorí ospraved­lňujú zločin­ca za ú­platok a spravod­livosť spravod­livým od­nímajú. 24 Pre­to, ako slamu stravuje plameň ohňa a ako seno klesá v plameni, tak ich koreň bude ako hniloba a ich kvet vzliet­ne ako prach. Lebo za­vr­h­li náuku Hos­podina moc­nos­tí a po­hrd­li rečou Svätého v Iz­raeli. Zďaleka príde nepriateľ25 Pre­to vzplanul hnev Hos­podina proti Jeho ľudu, vy­strel proti nemu ruku a ud­rel ho, takže sa za­trias­li vr­chy, a ich mŕt­voly boli ako smeti po uliciach. Pri tom všet­kom sa Jeho hnev ne­od­vrátil a Jeho ruka je ešte vy­stretá. 26 Po­tom zdvih­ne koruh­vu ďalekému národu a za­pís­ka naň od kon­ca zeme; a hľa, ten zrazu a rých­lo príde. 27 Niet v ňom ustatého ani padajúceho, ne­spí a ned­rieme. Nerozopína sa mu pás na bed­rách a ne­tr­há sa mu remeň na obuvi. 28 Jeho šípy sú na­os­trené a všet­ky jeho luky sú na­pnuté; kopytá jeho koní za kremeň treba po­kladať, jeho kolesá sú ako po­vích­rica. 29 Jeho rev je ako rev levice, reve sťa levíčatá; vrčí a zdrapí korisť, od­vlečie ju, a ni­kto nezach­ráni. 30 V ten deň hučať bude nad ním ako hukot mora. Po­zrie na zem, a hľa, hus­tá tem­nota, a svet­lo sa za­tmie jeho mrákavou.