Evanjelický › Izaiáš › 65

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Trest pre modlárov, blaho pre verných1 Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa ne­pýtali, dal som sa náj­sť tým, čo ma nehľadali. Národu, ktorý ne­vzýval moje meno, po­vedal som: Tu som, tu som! 2 Celý deň som vy­stieral ruky k vzdorovitému národu, ktorý chodil nedob­rou ces­tou za svojimi výmys­lami; 3 k ľuďom, ktorí ma ustavične do tváre popudzovali, ktorí obetujú v záh­radách a kadia na teh­lách; 4 ktorí sedávajú v hroboch a nocujú v jas­kyniach, jedia bravčové mäso a nečis­tú poliev­ku majú vo svojich nádobách. 5 Hovoria: Os­taň, kde si, ne­prib­ližuj sa ku mne, lebo prenesiem svätosť na teba! Oni sú dymom v mojom nose, ustavične blčiacim ohňom. 6 Aj­hľa, predo mnou je na­písané: Nebudem mlčať, ale od­platím, do ich náručia od­platím 7 ne­právos­ti i ne­právos­ti ich ot­cov, vraví Hos­podin, lebo kadili na vr­choch a na pahor­koch ma hanobili. Do náručia vy­meriam im od­menu za ich predošlé skut­ky. 8 Tak­to vraví Hos­podin: Ako na­chodia mušt v strap­ci a hovoria: Ne­znič ho, lebo je v ňom požeh­nanie - tak urobím kvôli svojim služob­níkom, aby som celok ne­zničil. 9 Z Jákoba vy­vediem po­tom­stvo a z Júdu vlast­níka mojich vr­chov. Moji vy­volení ich budú vlast­niť a moji sluhovia budú tam bývať. 10 Šárón sa stane pas­tvou pre ich ovce a údolie Áchor pasien­kom pre dobytok, pre môj ľud, čo ma hľadal. 11 Vás však, ktorí opúšťate Hos­podina, ktorí za­búdate na môj svätý vrch, ktorí chys­táte stôl pre Gáda a Menímu nalievate obet­né víno, 12 vás určím pod meč, vy všet­ci sa skloníte na jat­ke. Lebo volal som, a ne­od­povedali ste, hovoril som, a ne­počúvali ste. Robili ste, čo sa mi ne­páči, a vy­volili ste si, v čom ne­mám záľubu. 13 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj­hľa, moji služob­níci budú jesť, ale vy budete hladovať. Aj­hľa, moji služob­níci budú piť, ale vy budete smäd­ní. Aj­hľa, moji služob­níci sa budú tešiť, vy však budete za­han­bení. 14 Aj­hľa, moji služob­níci budú plesať pre radosť srd­ca, vy však budete kričať pre bolesť srd­ca a kvíliť pre skľúčenosť ducha. 15 Svoje meno zanecháte na pre­klínanie mojim vy­voleným: Hos­podin, Pán, ťa vy­dá na sm­rť, ale svojich sluhov po­menuje iným menom. 16 Kto sa požeh­náva v krajine, nech sa požeh­náva ver­ným Bohom, kto pri­sahá v krajine, nech pri­sahá na ver­ného Boha. Lebo za­bud­nuté budú predošlé súženia a skryté pred mojím zrakom. Nové stvorenie17 Lebo, aj­hľa: Stvorím nové nebo a novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ ne­prídu. 18 Ale jasaj­te a raduj­te sa na večné veky z toho, čo stvorím. Lebo, aj­hľa, stvorím Jeruzalem na plesanie a jeho ľud na radosť. 19 Zajasám nad Jeruzalemom a za­radujem sa nad svojím ľudom, a nebude v ňom už počuť hlas plaču ani volanie o po­moc. 20 Nebude tam už dieťaťa, ktoré by žilo len nie­koľko dní, ani star­ca, ktorý by si ne­vy­pl­nil dni, lebo mláden­com bude ten, kto zo­mrie storočný, ale hriešnika budú tak pre­klínať, aby len sto rokov dožil. 21 Budú stavať domy a bývať v nich, vy­sadia vinice a jesť budú ich ovocie. 22 Nebudú stavať, aby iný býval, nebudú sadiť, aby iný jedol, lebo vek môj­ho ľudu bude ako vek stromu a moji vy­volení užijú vý­sledok práce svojich rúk. 23 Nebudú sa nadar­mo na­máhať, ani rodiť pre hrôzu, lebo sú po­tom­stvom požeh­naných Hos­podinových, a spolu s nimi aj ich výhon­ky. 24 Skôr, ako budú volať, ja sa im oz­vem, ešte budú hovoriť, už ich vy­počujem. 25 Vlk s jahňaťom sa budú spolu pásť, lev s dobyt­kom slamu bude žrať a had bude mať za po­krm prach. Nebudú škodiť ani hubiť na celom mojom svätom vr­chu - vraví Hos­podin.