EvanjelickýIzaiáš1

Izaiáš

1 Videnie Izai­áša, syna Ámócov­ho, ktoré mal o Jud­sku a o Jeruzaleme za dní jud­ských kráľov Uziju, Jótáma, Ácháza a Chiz­kiju. Vina a trest Izraela2 Počuj­te, nebesá, na­slúchaj, zem, lebo Hos­podin hovorí: Synov som vy­choval a vy­výšil, oni však od­pad­li odo mňa. 3 Vôl po­zná svoj­ho gaz­du i osol jas­le svoj­ho pána, Iz­rael ne­poz­ná, môj ľud nech­ce chápať. 4 Beda hriešnemu národu, ľudu preťaženému vinou, plemenu zločin­cov, skazonos­ným synom. Opus­tili Hos­podina, po­hrd­li Svätým Iz­raela, cel­kom sa od­cudzili. 5 Kde vás ešte ud­rieť, keď zo­tr­vávate v od­pore? Celá hlava je ne­moc­ná a celé srd­ce choré. 6 Od päty po hlavu nič zdravého na ňom, samá mod­rina a jaz­va a čer­stvá rana, ne­vyt­lačená, ne­ob­viazaná a ne­zmäkčovaná olejom. 7 Vaša krajina je púšťou, vaše mes­tá sú vy­pálené. Vašu roľu pred vami obžierajú cudzin­ci, pu­statinou je ako pri vy­vrátení Sodomy. 8 Dcéra Sion zo­stala ako búd­ka na vinici, ako koliba na uhor­kovom poli, ako ob­liehané mes­to. 9 Keby nám Hos­podin moc­nos­tí nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali. Nesprávna a správna cesta k Bohu10 Počuj­te slovo Hos­podinovo, kniežatá Sodomy, na­slúchaj učeniu nášho Boha, ľud Gomory! 11 Načo mi množs­tvo vašich obetí? hovorí Hos­podin. Sýty som zápalov z baranov i tuku z vy­kŕmených teliat, ani krv jun­cov, jah­niat a koz­lov ne­mám v obľube! 12 Keď sa pri­chádzate ukazovať predo mnou, kto vás žiadal, aby ste šliapali moje ná­dvoria? 13 Ne­prinášaj­te viac már­nu obeť, kadid­lová obeť mi je ohav­nosťou. Nov­mesiac, sviatočný deň od­počin­ku, zvolávanie zhromaždenia? Ne­znášam ne­právosť ani sláv­nost­né zhromaždenie. 14 Vaše nov­mesiace a sviat­ky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. 15 Ak aj vy­stierate dlane, za­striem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho mod­líte, ja vôbec ne­počúvam. Vaše ruky sú pl­né krv­nej viny. 16 Umyte sa, očisťte sa, od­stráňte svoje zlé skut­ky spred mojich očí! Pre­staňte zle robiť, 17 učte sa dob­re robiť, hľadaj­te právo, ujímaj­te sa utláčaného, pri­sudzuj­te právo sirotám, za­stávaj­te sa vdov. Podmienka zmierenia18 Poďte len a súďme sa - vraví Hos­podin. Ak sú vaše hriechy ako šar­lát, môžu zbelieť na sneh; ak sú čer­vené ako pur­pur, môžu byť ako vl­na. 19 Ak ste po­voľní a po­slúch­nete, okúsite dob­ro krajiny. 20 Ak sa však zdráhate a protivíte, okúsite meč; lebo ús­ta Hos­podinove hovorili. Očista Jeruzalema21 Ako sa ver­né mes­to stalo ne­vies­t­kou! Bolo pl­né práva, spravod­livosť pre­bývala v ňom, teraz však vrahovia. 22 Tvoje strieb­ro sa zmenilo na tros­ku, tvoje víno je vodou zriedené. 23 Tvoje kniežatá sú vzbúren­cami a druh­mi zlodejov. Každý má rád ú­platok, ženie sa za dar­mi; sirotám právo ne­prisudzujú, spor vdovy sa k nim nedos­táva. 24 Pre­to znie výrok Pána, Hos­podina moc­nos­tí, Moc­ného v Iz­raeli: Hej, vy­vŕšim sa na svojich protiv­níkoch a po­mstím sa na svojich ne­priateľoch. 25 Ob­rátim svoju ruku proti tebe, vy­tavím tvoju tros­ku ako lúčav­ka a od­stránim všet­ko tvoje olovo. 26 Vrátim ti tvojich sud­cov, ako boli kedysi, i tvojich rad­cov, ako boli na počiat­ku. Po­tom ťa na­zvú Spravod­livým mes­tom, Hradom ver­nos­ti. 27 Sion bude vy­kúpený súdom a spravod­livosťou tí, čo sa v ňom ob­rátia. 28 No od­pad­líci a hriešnici budú naraz zničení, a tí, čo opúšťajú Hos­podina, za­hynú. Skaza poverčivých modlárov29 Lebo sa za­han­bíte pre duby, po ktorých ste bažili, a za­pýrite sa pre záh­rady, ktoré ste si zvolili. 30 Lebo budete ako dub, ktorého lís­tie väd­ne, a ako záh­rada, ktorá ne­má vodu. 31 A moc­ný bude kúdeľou a jeho dielo is­krou; oba budú naraz horieť, a ni­kto ich nebude hasiť.