Evanjelický › Izaiáš › 38

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Chizkijovo uzdravenie a jeho chválospev1 V tých dňoch Chiz­kija ochorel na sm­rť. Prišiel k nemu prorok Izai­áš, syn Ámócov, a po­vedal mu: Tak­to vraví Hos­podin: Daj do poriad­ku svoj dom, lebo zo­mrieš, ne­os­taneš nažive. 2 Vtedy sa Chiz­kija ob­rátil tvárou k stene a mod­lil sa k Hos­podinovi 3 slovami: Ach, Hos­podine, roz­pomeň sa na to, že som ver­ne s celým srd­com chodil pred Tebou a robil som, čo sa Tebe páči. A Chiz­kija sa na­hlas rozp­lakal. 4 Vtedy tak­to za­znelo Izai­ášovi slovo Hos­podinovo: 5 Choď a po­vedz Chiz­kijovi: Tak­to vraví Hos­podin, Boh tvoj­ho otca Dávida: Vy­počul som tvoju mod­lit­bu, videl som tvoje sl­zy. Aj­hľa, pri­dám k tvoj­mu veku pät­násť rokov. 6 A vy­trh­nem teba i toto mes­to z hrs­ti asýr­skeho kráľa a budem záštitou tomuto mes­tu. 7 To ti bude znamením od Hos­podina, že Hos­podin spl­ní toto za­sľúbenie, ktoré ti dal. 8 Aj­hľa, o desať stupňov vrátim tieň, ktorý po­stúpil po stupňoch sl­nečných hodín Acházových. A sln­ko sa vrátilo na sl­nečných hodinách o desať stupňov, o ktoré po­stúpilo. 9 Žalm jud­ského kráľa Chiz­kiju, keď bol chorý a vy­zdravel zo svojej choroby. 10 Po­vedal som: V polo­vici svoj­ho života musím odísť, do brán pod­svetia som vy­kázaný na zvyšok mojich rokov. 11 Po­vedal som: Ne­uvidím viac Hos­podina v krajine živých, ne­uz­riem človeka medzi obyvateľmi sveta. 12 Môj príbytok je str­hnutý a od­vlečený odo mňa sťa stan pas­tiera. Dot­kal som svoj život ako tkáč; veď od­strihol ma od os­novy. Od rána do večera skon­cuješ so mnou. 13 O po­moc volám až do rána. On dr­ví moje kos­ti ako lev, od rána do večera skon­cuješ so mnou. 14 Pištím ako las­tovička a žeriav, stenem ako holubica. Oči mi prah­nú po­hľadom do výšin: Pane, som sties­nený, za­staň sa ma! 15 Čo môžem hovoriť? Veď čo mi po­vedal, to On aj vy­konal. Pre za­tr­pk­nutosť mojej duše zmizol môj spánok. 16 Pane, na­priek tomu budem žiť, a len v tom je život môj­ho ducha. Uzdrav ma a do­voľ mi žiť! 17 Aj­hľa, na moje dob­ro bola moja veľká hor­kosť, Ty si za­choval môj život pred skazonos­nou jamou, lebo si za­hodil za seba všet­ky moje hriechy. 18 Veď pod­svetie Ti ne­môže ďakovať, ani sm­rť Ťa ne­o­slavuje; tí, čo zo­stupujú do hrobu, nedúfajú viac v Tvoju ver­nosť. 19 Len živý, živý Ti ďakuje ako ja dnes; otec zves­tuje synom, že si ver­ný. 20 Hos­podin ma za­chránil, pre­to chcem hrať na strunové nás­troje po všet­ky dni svoj­ho života v dome Hos­podinovom. 21 Vtedy Izai­áš po­vedal: Nech vez­mú figový koláč, nech ho priložia na vred a uzdraví sa. 22 Nato Chiz­kija po­vedal: Čo bude znamením, že pôj­dem do domu Hos­podinov­ho?