EvanjelickýIzaiáš49

Izaiáš

Služobník Hospodinov svetlom národov1 Počúvaj­te ma, os­trovy, a po­zoruj­te, ďaleké národy! Hos­podin ma po­volal už od života mat­ky, od lona mojej mat­ky mys­lel na moje meno. 2 Ús­ta mi urobil akoby os­trým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vy­hladeným šípom, schoval ma do svoj­ho tul­ca. 3 Riekol mi: Si mojím služob­níkom, Iz­raelom, ktorým sa os­lávim. 4 Ja som však po­vedal: Nadar­mo som sa na­máhal, pre ničotu a már­nosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hos­podina a od­mena za moju prácu je u môj­ho Boha. 5 Teraz však hovorí Hos­podin, ktorý si ma stvár­nil za sluhu od života mat­ky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Iz­rael k Nemu zhromaždil. Pre­to som vzác­ny v očiach Hos­podinových a môj Boh sa stal mojou silou. 6 A riekol: Málo mi je, že si mi služob­níkom na po­z­dvi­hnutie kmeňov Jákobových a na na­vrátenie za­chránených z Iz­raela. Urobím ťa svet­lom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme. Obnova národa7 Tak­to vraví Hos­podin, Vy­kupiteľ Iz­raela, jeho Svätý, hl­boko opo­vr­hovanému, po­han­mi zošk­livenému ot­rokovi panov­níkov: Králi to uvidia, kniežatá po­vs­tanú a klaňať sa budú kvôli Hos­podinovi, ktorý je ver­ný, kvôli Svätému Iz­raela, ktorý ťa vy­volil. 8 Tak­to vraví Hos­podin: V pravý čas som ťa vy­počul, v deň spásy som ti po­mohol; utvoril som ťa a dal za spro­stred­kovateľa zmluvy národom: aby si ob­novil krajinu a do vlast­níc­tva odo­vzdal spus­tošené dedičs­tvá; 9 aby si po­vedal sput­naným: Vy­j­dite! a tým, čo sú v tme: Zjav­te sa! Budú pásť pop­ri ces­tách a ich pas­tvy budú na všet­kých holinách. 10 Nebudú lačnieť ani žíz­niť, neraní ich horúčava ani sln­ko, lebo ich poženie ten, čo sa zľutúva nad nimi; po­vedie ich pop­ri prameňoch vôd. 11 A všet­ky svoje vr­chy zmením na ces­ty a moje hrad­ské budú vy­soké. 12 Aj­hľa: títo prídu zďaleka, tí zas od severu a západu a tam­tí z krajiny Sy­ene. 13 Jasaj­te, nebesá; za­plesaj, zem! Daj­te sa do jasotu, vr­chy, lebo Hos­podin po­tešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi bied­nymi. Boh potešuje spustošený Sion14 Ale Sion po­vedal: Opus­til ma Hos­podin a Pán za­budol na mňa! 15 Či za­bud­ne žena na svoje ne­mluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj po­zabud­li, ja na teba nezabud­nem. 16 Aj­hľa, do dlaní som si ťa vy­ryl, tvoje hrad­by sú ustavične predo mnou. 17 Ponáhľajú sa tvoji stavitelia, odídu od teba tí, čo ťa búrali a rúcali. 18 Po­z­dvih­ni oči vôkol a po­zri, všet­ci sa zhromaždia a prídu k tebe. Akože ja žijem - znie výrok Hos­podinov - všet­kých si ich ob­lečieš ako skvost a opášeš sa nimi ako mladucha. 19 Lebo tvoje zrúcaniny a pu­statiny i tvoja spus­tošená krajina bude teraz priúz­ka pre tvojich obyvateľov a tvoji ničitelia budú ďaleko. 20 Synovia zrodení v tvojej bez­det­nos­ti ti ešte zreteľne po­vedia: Úz­ke mi je mies­to, od­stúp sa mi, aby som mohol bývať. 21 V duchu si po­vieš: Kto mi zrodil tých­to? Veď ja som bola bez­det­ná a ne­plod­ná, zajatá, za­hnaná. A kto vy­choval tých­to? Aj­hľa, sama som os­tala, a kde sa vzali títo? Pohania budú pestúnmi Izraela22 Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj­hľa, zdvih­nem ruku k po­hanom a svoju koruh­vu po­z­dvih­nem k národom; tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleci. 23 Králi budú tvojimi ochran­cami a ich kňažné tvojimi doj­kami. Budú sa ti klaňať tvárou k zemi a lízať prach tvojich nôh. Vtedy po­znáš, že ja som Hos­podin, v ktorom sa ne­s­klamú tí, čo dúfajú v Neho. 24 Či možno odňať hr­dinovi to, čo uchvátil, alebo môžu unik­núť zajat­ci moc­nára? 25 Vskut­ku, tak­to vraví Hos­podin: Aj hr­dinovi môžu byť odňatí zajat­ci a moc­nárovi môže unik­núť to, čo uchvátil. Ja sa budem prieť s tými, ktorí sa s tebou prú, a tvojich synov ja vy­slobodím. 26 Na­kŕmim tvojich utláčateľov ich vlast­ným mäsom a spijú sa vlast­nou kr­vou ako mladým vínom. Tak po­zná každé telo, že ja som Hos­podin, tvoj Vy­sloboditeľ a tvoj Vy­kupiteľ, Sil­ný Jákobov.

EvanjelickýIzaiáš49