Evanjelický › Izaiáš › 36

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Sancheríbova výprava proti Jeruzalemu1 V š­tr­nás­tom roku kráľa Chiz­kiju vy­tiahol asýr­sky kráľ San­cheríb proti všet­kým jud­ským opev­neným mes­tám a ob­sadil ich. 2 Vtedy asýr­sky kráľ po­slal rabšáka z Lachíša do Jeruzalema ku kráľovi Chiz­kijovi s veľkým voj­skom. Ten sa po­stavil pri vodovode Hor­ného ryb­níka na ces­te k Val­chárov­mu poľu. 3 Vy­šiel k nemu pred­stavený paláca El­jákím, syn Chiz­kijov, kan­celár Šeb­na a pisár Jóách, syn Ásáfov. 4 Rabšáké im po­vedal: Po­vedz­te Chiz­kijovi: Tak­to vraví veľk­ráľ, kráľ asýr­sky: Čo je dôvodom nádeje, ktorú pre­chovávaš? 5 Naz­dáš sa, že slovo úst je radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne? 6 Po­zri sa, ty sa spoliehaš na Egypt, na oporu z nalomenej trs­tiny, ktorá vbeh­ne do dlane každému, kto sa na ňu oprie. Taký je faraón, egypt­ský kráľ, každému, kto sa spolieha naň. 7 Ak mi však hovoríš: V Hos­podina, nášho Boha, dúfame! nie je to ten is­tý, ktorého výšiny a ol­táre Chiz­kija od­stránil, a po­tom po­vedal Jud­sku a Jeruzalemu: Pred tým­to ol­tárom sa budete klaňať! 8 Stav sa teraz s mojím pánom, asýr­skym kráľom. Dám ti dvetisíc koní. Vládzeš do­dať jazd­cov na ne? 9 Ako by si od­razil čo i len jed­ného mies­to­držiteľa z naj­menších služob­níkov môj­ho pána? A ty si sa spoliehal na Egypt kvôli vozom a jazd­com? 10 A či som teraz bez Hos­podina pri­tiahol proti tej­to krajine zničiť ju? Hos­podin mi po­vedal: Vy­tiah­ni proti tej­to krajine zničiť ju. 11 Vtedy El­jákím, Šeb­na a Jóách po­vedali rabšákovi: Hovor so svojimi služob­ník­mi aramej­sky, lebo my roz­umieme, a nehovor s nami jud­sky verej­ne pred ľudom, ktorý je na hrad­bách! 12 Ale rabšáké po­vedal: Či ma môj pán po­slal hovoriť tieto slová tvoj­mu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na hrad­bách a budú jesť svoj výkal a piť svoj moč spolu s vami? 13 Vtedy rabšáké pri­stúpil a zvolal sil­ným hlasom jud­sky: Počuj­te slová veľk­ráľa, kráľa asýr­skeho! 14 Tak­to po­vedal kráľ: Nech vás Chiz­kija ne­pod­vedie, veď vás ne­vládze vy­trh­núť. 15 Nech vás Chiz­kija ne­utešuje nádejou v Hos­podina hovoriac: Hos­podin nás is­tot­ne vy­trh­ne, toto mes­to nebude vy­dané asýr­skemu kráľovi do rúk. 16 Nedaj­te na Chiz­kiju, lebo tak­to vraví asýr­sky kráľ: Uzav­rite mier so mnou, vy­j­dite ku mne; budete jesť každý zo svoj­ho viniča, každý zo svoj­ho figov­níka a piť zo svojej stud­ne, 17 kým ne­prídem a ne­vez­mem vás do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a mladého vína, do krajiny chleba a viníc. 18 Nech vás Chiz­kija nezavádza hovoriac: Hos­podin nás vy­trh­ne! Či nie­ktorý spomedzi bohov národov vy­slobodil svoju krajinu z ruky asýr­skeho kráľa? 19 Kde sú bohovia Chamátu a Ar­padu? Kde sú bohovia Sefar­vajimu? Či vy­trh­li z mojej ruky Samáriu? 20 Ktorý spomedzi bohov oných krajín vy­tr­hol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hos­podin má z mojej ruky za­chrániť Jeruzalem? 21 Nato umĺk­li a ne­od­povedali mu, lebo tak znel roz­kaz kráľov: Ne­od­povedaj­te mu! 22 Vtedy pred­stavený paláca El­jákím, syn Chiz­kijov, kan­celár Šeb­na a pisár Jóách, syn Ásáfov, prišli k Chiz­kijovi s roz­tr­hnutými šatami a oznámili mu slová rabšákove.