Evanjelický › Izaiáš › 48

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Výčitka nevernému Izraelu1 Počúvaj­te to, dom Jákobov, i tí, čo nosia meno Iz­rael a po­chádzajú z tela Júdov­ho, tí, čo pri­sahajú na meno Hos­podinovo a vy­znávajú Boha Iz­raela, no nie úp­rim­ne a oprav­divo. 2 Lebo volajú sa podľa svätého mes­ta a v Bohu Iz­raela majú oporu. Jeho meno je Hos­podin moc­nos­tí. 3 Predošlé veci som dáv­no zves­toval, z mojich úst to vy­šlo, ja som to ohlasoval. Naraz som to urobil, a spl­nilo sa, 4 lebo som vedel, že si za­tvr­dilý, tvoja šija je želez­nou šľachou a tvoje čelo kovové. 5 Dáv­no som ti to pred­povedal, ohlásil som ti to skôr, ako sa spl­nilo, aby si ne­povedal: Moja mod­la to spravila, moja rez­ba a zliatina to roz­kázala. 6 Počul si to; hľaď na to všet­ko! Ne­musíte to sami hlásať? Od­teraz ti dám počuť nové veci, utajené veci, o ktorých si ne­vedel. 7 Stvorené boli teraz, a nie dáv­no, za skorších čias si o nich ne­počul, aby si ne­mohol po­vedať: Aj­hľa, vedel som to. 8 Ani si to ne­počul, ani si ne­vedel, ani tvoje ucho nebolo skôr stvorené; vedel som, že si bol veľmi ne­ver­ný a že ťa volali od­pad­líkom od narodenia. 9 Pre svoje meno zdržujem svoj hnev, pre svoju slávu ho krotím v tvoj pros­pech, aby som ťa ne­vyhubil. 10 Aj­hľa, prečis­til som ťa, ale nie ako strieb­ro, skúšal som ťa v peci biedy. 11 Kvôli sebe, kvôli sebe to robím, veď ako by moh­lo byť znes­vätené moje meno? Svoju slávu inému nedám. Prišiel čas vyslobodenia Izraela12 Počuj ma, Jákob aj Iz­rael, ktorého som po­volal. Ja som to, ja som pr­vý, ja som i po­sled­ný. 13 Veď moja ruka založila zem, moja pravica roz­vinula nebesá; za­volal som na ne, ih­neď sa po­stavili. 14 Zhromaždite sa všet­ci a čuj­te, kto z nich to pred­povedal. Hos­podinom milovaný vy­pl­ní v Bábeli Jeho vôľu a jeho rameno doľah­ne na Chal­dej­cov. 15 Ja, ja som hovoril, aj po­volal som ho, pri­viedol som ho a jeho ces­ta je ús­pešná. 16 Pri­blížte sa ku mne, počuj­te toto: Nehovoril som od počiat­ku utajene, od­vtedy, čo sa to deje, som pri tom. Ale teraz Hos­podin, Pán, po­slal mňa i svoj­ho Ducha. 17 Tak­to vraví Hos­podin, tvoj Vy­kupiteľ, Svätý Iz­raela: Ja, Hos­podin, som tvoj Boh, ktorý ťa učil byť užitočným, viedol ťa ces­tou, ktorou máš ísť. 18 Kiežby si počúval moje príkazy! Tvoj po­koj by bol ako rieka a tvoja spása ako mor­ské vl­ny. 19 Tvoje po­tom­stvo by bolo ako piesok a výhon­ky tvoj­ho tela ako zrn­ká pies­ku. Ich meno by nebolo vy­hladené, ani zničené spredo mňa. 20 Vy­j­dite z Bábela, utečte spomedzi Chal­dej­cov! Oznamuj­te to hlasom plesania a zves­tuj­te to! Roz­nes­te to až po koniec zeme, hovor­te: Hos­podin vy­kúpil svoj­ho sluhu Jákoba. 21 Nežíz­nili na pu­statinách, ktorými ich viedol, zo skaly dal vy­vierať vodu, kvôli nim rozštiepil skalu, takže vody prúdili. 22 Ne­ver­ní ne­majú po­koj, vraví Hos­podin.