EvanjelickýIzaiáš7

Izaiáš

Sýrsko-efrajimská vojna1 Za dní jud­ského kráľa Ácháza, syna Uzijov­ho syna Jótáma, pri­tiahol sýr­sky kráľ Recín a iz­rael­ský kráľ Pekach, syn Remal­jov, k Jeruzalemu do boja proti ne­mu. Ale ne­vládali bojovať proti ne­mu. 2 Keď oznámili domu Dávidov­mu: Sýria táborí v Ef­rajime, za­chvelo sa mu srd­ce i srd­ce jeho ľudu, ako sa chvejú les­né stromy od vet­ra. 3 Vtedy Hos­podin riekol Izai­ášovi: Vy­j­di i so svojím synom Šeár Jášúbom na­proti Ácházovi ku kon­cu vodovodu Hor­ného ryb­níka, na ces­tu k Val­chárov­mu poľu, 4 a po­vedz mu: Daj si po­zor a buď po­koj­ný, neboj sa a ne­klesaj na mys­li pred týmito dvoma kýpťami dymiacich sa hlav­ní, pred hnevom Recína a Sýrie i syna Remal­jov­ho. 5 Pre­tože Sýria s Ef­rajimom a synom Remal­jovým zau­mienila si zlú vec proti tebe hovoriac: 6 Tiah­nime do Jud­ska a vy­des­me ho; odštiep­me ho pre seba a u rob­me v ňom kráľom syna Tabeélov­ho - 7 tak­to vraví Pán, Hos­podin: Ne­us­kutoční a ne­stane sa to. 8 Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damas­ku je Recín. Po šesťdesiatich piatich rokoch Ef­rajim bude roz­bitý, nebude národom. 9 Hlavou Ef­rajima je Samária a hlavou Samárie je syn Remal­jov. Ak ne­veríte, ne­ob­stojíte! Immanuel10 Hos­podin hovoril ďalej Ácházovi: 11 Žiadaj si znamenie od svoj­ho Boha, Hos­podina, či už siaha hl­boko až po pod­svetie, alebo vy­soko na­hor. 12 Ácház však od­povedal: Nebudem žiadať a nebudem po­kúšať Hos­podina. 13 Nato prorok po­vedal: Počuj­te, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavujete aj môj­ho Boha? 14 Pre­to vám sám Pán dá znamenie: Aj­hľa, pan­na počne, porodí syna a dá mu meno Im­manuel. 15 Mas­lo a med bude jedávať, po­kiaľ nebude vedieť roz­lišovať medzi dob­rým a zlým. 16 Lebo skôr, ako ten chlapec bude vedieť roz­lišovať zlé od dob­rého, opus­tená bude krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty strachuješ. 17 Hos­podin pri­vedie na teba, na tvoj ľud i na dom tvoj­ho otca dni, aké ne­prišli odo dňa, keď Ef­rajim od­padol od Júdu, (pri­vedie asýr­skeho kráľa). 18 V ten deň za­pís­ka Hos­podin na muchy, ktoré sú na kon­ci egypt­ských riek, a na včely, ktoré sú v Asýrii. 19 Prídu a všet­ky sa usadia v str­mých údoliach, v skal­ných trh­linách, vo všet­kých krovinách, na všet­kých pas­tvinách. 20 V ten deň Pán oholí brit­vou, najatou spoza Euf­ratu kráľom asýr­skym, hlavu i chl­py nôh, ba i bradu od­stráni. 21 V ten deň si človek za­chová nažive kravu a dve ov­ce, 22 a keďže budú dávať mnoho mlieka, bude jesť smotanu, lebo smotanu a med budú jesť všet­ci, ktorí ostanú v krajine. 23 V ten deň každé mies­to, na ktorom je tisíc vín­nych kmeňov v cene tisíc šekelov strieb­ra, zmení sa na bodľač a tŕnie. 24 So šíp­mi a lukom bude sa tam chodiť, lebo tŕním a bodľačím bude celá krajina. 25 Na nijaké náv­ršie, ktoré sa teraz motykou okopáva, ne­vk­ročíš zo strachu pred bodľačím a tŕním. Bude mies­tom, na ktoré sa vy­háňa dobytok a po ktorom ovce šliapu.