Evanjelický › Izaiáš › 17

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Súd nad Damaskom, Izraelom a Júdom1 Výrok proti Damas­ku. Aj­hľa, Damask pre­stane byť mes­tom, a bude hŕbou zrúcanín. 2 Jeho mes­tá budú navždy opus­tené, budú pat­riť stádam, ktoré budú polihovať na nich a nik ich ne­vyruší. 3 Zmiz­ne pev­nosť z Ef­rajimu i kráľov­stvo z Damas­ku a zvyšok Sýrie po­chodí ako sláva Iz­rael­cov - znie výrok Hos­podina moc­nos­tí. 4 V ten deň za­pad­ne sláva Jákoba a stratí sa tučnota jeho tela. 5 Po­chodí, ako keď žnec sc­hmat­ne stojace obilie a jeho rameno zožne klasy. Po­chodí, ako keď nie­kto zbiera klasy v Refáím­skom údolí. 6 Ostanú na ňom len paber­ky ako pri obíjaní olív: dve-tri bobule na samom vr­chol­ci, štyri-päť na vet­vách stromu - znie výrok Hos­podina moc­nos­tí. 7 V ten deň po­hliad­ne človek na svoj­ho Stvoriteľa a jeho oči po­zrú k Svätému Iz­raela. 8 Ne­po­hliad­ne na ol­táre, dielo svojich rúk, a ne­poz­rie na to, čo zhotovili jeho prs­ty, ani na ašéry a ol­táre na kadenie. 9 V ten deň ich pev­né mes­tá budú opus­tené ako mes­tá Chivij­cov a Amorej­cov, ktoré opus­tili pred Iz­rael­cami, a budú pu­statinou. 10 Lebo si za­budol na Boha svojej spásy a ne­mys­lel si na svoju pev­nú Skalu. Pre­to len saď roz­košnú priesadu a vy­sádzaj od­nože cudzieho boha! 11 V deň výsad­by vy­pes­tuj svoju priesadu, toho rána, keď za­seješ, pri­veď ju do kvetu; ujde žat­va v deň choroby a bolesť bude neliečiteľná. 12 Ach! Hučanie mnohých národov; hučia, ako hučia moria. Burácanie národov; burácajú ako hukot mnohých vôd. 13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Ale On ich po­kar­há a uj­dú ďaleko, za­hnaní budú ako pleva z vr­chov pred vet­rom, ako kolesá z bodľačia pred po­vích­ricou! 14 V čase večer­nom, aj­hľa, hrôza! Skôr, ako príde ráno, už ich niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a lós tých, čo nás plienia.