Evanjelický › Izaiáš › 8

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Prorokov syn znamením1 Po­tom mi riekol Hos­podin: Vez­mi si veľkú tabuľu a na­píš na ňu ne­zmazateľným pís­mom: Rých­la korisť - náh­ly lup! 2 A vez­mi si vierohod­ných sved­kov: kňaza Uriju a Za­chariáša, syna Jeberechijov­ho. 3 Keď som sa pri­blížil k prorokyni, počala a porodila syna. Vtedy mi riekol Hos­podin: Daj mu meno: Rých­la korisť - náh­ly lup! 4 Lebo skôr, ako chlapec bude vedieť volať: Otec môj, mat­ka moja! ponesú bohat­stvo Damas­ku a korisť Samárie pred asýr­skym kráľom. Tiché vody Šilóachu5 Hos­podin mi ďalej hovoril: 6 Keďže ten­to ľud za­vr­hol tíško tečúce vody Šilóachu, lebo si zúfa pre Recína a syna Remal­jov­ho, 7 pre­to, hľa, Pán pri­vedie naň vody Euf­ratu moc­né a hoj­né, asýr­skeho kráľa a všet­ku jeho slávu. Vy­stúpi nad všet­ky svoje riečis­ká a pre­tečie všet­ky svoje brehy. 8 Prenik­ne do Jud­ska, za­plaví ho a preleje sa; do­siah­ne až po hrd­lo a roz­pätie jeho krídel na­pl­ní šír­ku tvojej krajiny, Im­manuel! Hospodin zmarí plány národov9 Spolčuj­te sa, národy, ale des­te sa, a načúvaj­te, všet­ky diaľavy zeme! Stroj­te sa len, ale des­te sa; stroj­te sa len, ale des­te sa! 10 Chys­taj­te plán, ale bude zmarený; po­vedz­te niečo, ale ne­us­kutoční sa to, lebo Boh je s na­mi. Boha sa báť, a nie ľudí11 Lebo Hos­podin mi tak­to riekol, keď doľah­la na mňa Jeho ruka a keď ma varoval ísť ces­tou toh­to ľudu: 12 Nenazývaj­te sprisahaním všet­ko, čo ten­to ľud nazýva sprisahaním! Neboj­te sa toho, čoho sa on bojí, a neľakaj­te sa! 13 Hos­podina moc­nos­tí po­kladaj­te za svätého, nech je On vaším po­strachom a ľakom. 14 On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na po­tknutie pre oba domy Iz­raela, pas­cou a osíd­lom pre obyvateľov Jeruzalema. 15 Mnohí sa po­tknú oň, pad­nú a rozt­rieštia sa, za­motajú sa a chytia. Prorok musí načas umĺknuť16 Zviazať mám svedec­tvo, za­pečatiť na­učenie medzi svojimi učeník­mi, 17 a budem očakávať na Hos­podina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jákobovým, a budem dúfať v Neho. 18 Aj­hľa, ja i deti, ktoré mi Hos­podin dal, sme znak­mi a znameniami v Iz­raeli od Hos­podina moc­nos­tí, ktorý pre­býva na vr­chu Si­on. Výstraha pred poverou19 Keď vám po­vedia: Pýtaj­te sa duchov zo­mrelých a vešt­cov, ktorí šuškajú a šep­kajú, po­vedz­te: Či sa ľud ne­má pýtať svoj­ho Boha, ale mŕt­vych kvôli živým? 20 K učeniu a svedec­tvu! Na­ozaj, nebude ús­vitu pre slovo, ktoré hovorím. 21 Človek prej­de krajinou za­tvr­dilý a vy­hlad­nutý. Keď bude hlad­ný, pre­kľaje svoj­ho kráľa i Boha; ob­ráti sa hore, 22 po­tom po­zrie na zem, tam však je súženie a tma, ties­nivé šero; bude vr­hnutý do hus­tej te­mravy. Mesiášovo kráľovstvo23 Lebo ne­os­tane vy­čer­paná krajina, ktorá je v úz­kos­ti. Ako v minulos­ti Hos­podin opov­ržlivo za­ob­chádzal s krajinou Zebúlún a s krajinou Naf­tálí, v budúc­nos­ti ku cti pri­vedie prímor­skú ces­tu, Zajor­dán­sko a po­han­skú Galileu.