Evanjelický › Izaiáš › 29

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Obliehanie a záchrana Jeruzalema1 Ach, Aríél, Aríél, mes­to, kde Dávid táboril! Pri­pájaj­te rok k roku, nech sviat­ky obiehajú! 2 Po­tom sties­nim Aríél, na­stane vzdychanie a nárek a bude mi ako obet­né oh­nis­ko. 3 Keď ob­kľúčim táborom ako ob­ručou, zo­vriem ťa valom, po­stavím proti tebe ob­liehacie pev­nos­ti. 4 Po­korený zo zeme budeš hovoriť, stl­mene z prachu bude znieť tvoja reč. Tvoj hlas bude znieť zo zeme ako duch mŕt­veho a z prachu za­znie šep­tom tvoja reč. 5 Množs­tvo tvojich ne­priateľov bude ako roz­vírený prach a množs­tvo ukrut­níkov ako lietajúca pleva. V okamihu, náh­le sa ti stane, 6 že ťa Hos­podin moc­nos­tí navštívi hr­mením, zeme­trasením a veľkým hlukom, po­vích­ricou a búr­kou i plameňom žravého ohňa. 7 Ako sen z nočného videnia bude množs­tvo všet­kých národov bojujúcich proti Aríélu, aj všet­ci, ktorí bojujú proti nemu a jeho pev­nos­tiam a zvierajú ho. 8 Ako keď sa sníva hlad­nému o jedení, ale keď pre­cit­ne, hlad je ne­ukojený, ako keď sa smäd­nému sníva o pití, ale keď pre­cit­ne, cíti sa zmorený a stále prah­ne smädom, tak po­chodí aj množs­tvo všet­kých národov bojujúcich proti Si­onu. Duchovná slepota ľudu9 Hľaďte na seba s údivom a des­te sa, za­slepuj­te sa a oslep­nite! Opíjaj­te sa, ale nie vínom, tac­kaj­te sa, ale nie od opoj­ného nápoja. 10 Lebo Hos­podin vy­lial na vás ducha tvr­dého spán­ku. On za­vrel vaše oči - prorokov; za­kryl vaše hlavy - vid­cov. 11 Videnie všet­kého vám je také ako slová za­pečatenej knihy; ak ju dajú znalému pís­ma a po­vedia: Prečítaj nám toto, on od­povie: Ne­môžem, lebo je za­pečatená. 12 Ak knihu dajú nie­komu, kto ne­vie čítať, a po­vedia: Prečítaj nám toto! od­povie: Ne­viem čítať. Zbožnosť úst13 Pán riekol: Pre­tože sa mi pri­bližuje ten­to ľud svojimi ús­tami a perami ma ctí, ale jeho srd­ce sa vzďaľuje odo mňa a ich bázeň predo mnou je len na­učeným ľud­ským príkazom, 14 pre­to, hľa, aj naďalej budem za­ob­chádzať s tým­to ľudom podiv­ne a pred­iv­ne; za­hynie múd­rosť múd­rych a skryje sa roz­um­nosť jeho roz­um­ných. 15 Beda tým, ktorí pred Hos­podinom hl­boko skrývajú svoj zámer, ich dielo sa deje v tme a vravia: Kto nás vidí, kto nás po­zná? 16 Pre­vraciate veci! Či možno hr­nčiara hod­notiť ako hlinu, aby dielo po­vedalo o svojom tvor­covi: Ne­urobil ma? Či výt­vor po­vie o svojom for­movateľovi: Nič nechápe? 17 Vskut­ku, len máličko ešte, a Libanon sa zmení na ovoc­ný sad a ovoc­ný sad budú po­kladať za les. 18 V ten deň začujú hluchí slová knihy, z mrákavy a tmy roz­hliad­nu sa oči slepých. 19 Zúbožení budú mať viac rados­ti v Hos­podinovi a chudob­ní ľudia budú jasať nad Svätým Iz­raela. 20 Lebo nebude viac ukrut­níka, za­hynie po­smešník a vy­ťatí budú všet­ci, ktorí chys­tajú ne­právosť, 21 ktorí pri súd­nom rokovaní ob­viňujú z hriechu človeka, roz­hod­covi kladú v bráne osíd­la a prázd­nymi dôvod­mi od­str­kujú toho, kto je v práve. 22 Pre­to domu Jákobov­mu tak­to vraví Hos­podin, ktorý vy­kúpil Ab­raháma: Nebude už Jákob za­han­bený a nez­bled­ne už jeho tvár. 23 Lebo keď vo svojom strede uvidí dielo mojich rúk, jeho deti po­svätia Svätého Jákobov­ho, báť sa budú Iz­raela; 24 zblúdilí duchom zís­kajú roz­um­nosť a re­ptajúci prij­mú po­učenie.