Evanjelický › Izaiáš › 64

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

1 Ako oheň za­paľuje raždie, ako oheň pri­vádza do varu vodu - tak príď, aby si dal svojim protiv­níkom po­znať svoje meno, aby sa Tvojej prítom­nos­ti báli národy. 2 Keď si nečakane robil hroz­né veci, zo­stúpil si a vr­chy sa trias­li pred Tebou. 3 Od vekov to ni­kto ne­slýchal ani ne­počul, oko ne­vídalo Boha ok­rem Teba, ktorý by tak na­kladal s tými, ktorí naň očakávajú. 4 Vy­chádzaš v ús­trety tým, čo uplatňujú s radosťou spravod­livosť a na svojich ces­tách sa roz­pomínajú na Teba. Aj­hľa, hneval si sa, a my sme hrešili; od­dáv­na sme Ti boli ne­ver­ní. 5 Všet­ci sme boli podob­ní nečis­tému a všet­ka naša spravod­livosť bola ako poškvr­nené rúcho. Všet­ci sme zväd­li ako lís­tie, naša ne­právosť nás od­náša sťa vietor. 6 A ni­kto ne­vzýva Tvoje meno, ne­vz­chopí sa, aby sa za­chytil o Teba, lebo svoju tvár si ukryl pred nami a vy­dal si nás do moci našich hriechov. 7 A pred­sa, Hos­podine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvor­ca, všet­ci sme dielom Tvojich rúk. 8 Ne­hnevaj sa pri­veľmi, Hos­podine, ne­pripomínaj večne ne­právosť. Ber ohľad na to, že sme Tvojím ľudom. 9 Tvoje sväté mes­tá stali sa púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem úžas­nou pu­statinou. 10 Náš svätý a sláv­ny dom, kde Ťa ot­covia naši oslavovali, stal sa korisťou ohňa, a všet­ko, čo nám bolo vzác­ne, leží v tros­kách. 11 Môžeš sa od toho odťahovať, ó Hos­podine, chceš mlčať a nad­mieru nás po­korovať?