EvanjelickýIzaiáš28

Izaiáš

Výstraha Samárii1 Beda pyšnej korune opil­cov Ef­rajima, väd­núcemu kvetu jeho skvost­nej oz­doby, ktorý je na temeni žír­neho údolia pat­riaceho tým, ktorých víno ov­láda! 2 Kohosi sil­ného a moc­ného má Pán; ako priet­rž s krupobitím, skazonos­ná búr­ka, ako lejak ohrom­ných, za­plavujúcich vôd po­valí ich na zem svojou mocou. 3 Nohami bude rozšliapaná pyšná koruna opil­cov Ef­rajima 4 a väd­núci kvet jeho pyšnej oz­doby na temeni žír­neho údolia; bude ako raná figa pred príchodom leta, ktorú zhl­tne ten, čo ju uzrie, len čo ju chytí do ruky. 5 V ten deň Hos­podin moc­nos­tí bude nád­her­nou korunou a oz­dob­ným ven­com pre zvyšok svoj­ho ľudu 6 a duchom práva tým, čo sedia pri súde, hr­din­skou silou tým, čo od­vracajú boj k bráne. Proti zlým kňazom a prorokom v Jeruzaleme7 Ale aj títo blúdia pre víno, od opoj­ného nápoja sa tac­kajú; kňaz i prorok blúdia pre opoj­ný nápoj; vínom sú zmätení, tac­kajú sa od opoj­ného nápoja, mocú sa pri videní, kníšu sa pri vy­nášaní výroku. 8 Hej, všet­ky stoly sú pl­né špinavého vý­vrat­ku, takže niet čis­tého mies­ta. 9 Koho chce učiť po­znaniu? Komu vy­svetľovať zvesť? Od mlieka od­staveným deťom, od pŕs od­lúčeným? 10 Lebo vraví: Cav lácáv, cav lácáv, káv lákáv, káv lákáv , tu trochu, tam trochu. 11 Pre­to zajakavými perami a cudzím jazykom pre­hovorí k tomuto ľudu 12 Ten, ktorý im riekol: Toto je od­počinok: do­praj­te po­koja unavenému - a to je občer­stvenie! Ale nech­celi po­slúch­nuť. 13 Pre­to im za­znie slovo Hos­podinovo: Cav lácáv, cav lácáv, kav lákáv, kav lákáv, tu trochu, tam trochu, aby šli a pad­li hore­značky, aby sa dolámali, za­motali a chytili. Hrozba bezpečným správcom krajiny14 Pre­to počuj­te slovo Hos­podinovo, vy po­smievační mužovia, vlád­covia toh­to ľudu, ktorí ste v Jeruzaleme. 15 Pre­tože vravíte: Uzav­reli sme zmluvu so sm­rťou a do­hodu sme urobili s pod­svetím. Keď sa preleje dorážajúci príboj, nedôj­de až k nám, lebo lož sme si spravili útočis­kom a v klame sme sa ukryli. 16 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj­hľa, ja kladiem na Si­one kameň, kameň osvedčený, vzác­ny uhol­ný kameň, pev­ne založený: Kto verí, nebude za­han­bený! 17 Právo urobím merad­lom a spravod­livosť olov­nicou. Krupobitie zmetie po­tom lživé útočis­ko a skrýšu za­plavia vody. 18 Po­tom zmarená bude vaša zmluva so sm­rťou a vaša do­hoda s pod­svetím ne­ob­stojí. Keď sa preleje dorážajúci príboj, budete ním zmetení. 19 Kedykoľvek sa preleje, za­chváti vás; lebo sa bude prelievať ráno čo ráno, vo dne i v noci. Po­tom bude hroz­né po­chopiť počutú zvesť. 20 Lebo pri­krát­ke bude lôžko na to, aby sa nie­kto vy­strel, a úz­ka bude pri­krýv­ka na to, aby sa nie­kto za­vinul. 21 Lebo Hos­podin po­vs­tane ako na vr­chu Perácím, vzruší sa ako v Gibe­on­skom údolí, aby uskutočnil svoje dielo; zvlášt­ne je Jeho dielo; aby vy­konal svoj skutok; ne­zvyčaj­ný je Jeho skutok. 22 Pre­to sa teraz ne­pos­mievaj­te, aby ne­spev­neli vaše putá, lebo od Pána, Hos­podina moc­nos­tí, som počul roz­hod­nutie o skaze nad celou zemou. Podobenstvo o oráčovi23 Do­praj­te sluchu, počuj­te môj hlas, po­zoruj­te a počuj­te moju reč! 24 Či oráč orie celý deň, ak chce siať, len bráz­di a bráni svoju roľu? 25 Či po urov­naní jej po­vr­chu ne­sype kôpor, nerozt­rúsi ras­cu a nezaseje pšenicu, proso i jačmeň na označené mies­to a ťan­kel ku svojej medzi? 26 Tak ho učí, čo je správ­ne, a poúča ho jeho Boh. 27 Veď kôpor sa ne­mláti mlátiacim cepom, ani koleso voza sa ne­ob­racia po ras­ci, lebo kôpor sa vy­tĺka palicou a ras­ca prútom. 28 Či dr­via chlebovinu? Veru, do nekonečna sa ne­mláti. Keď aj za­vedie na ňu kolesá svoj­ho voza i svoje kone, nero­zdr­ví ju. 29 Aj to po­chádza od Hos­podina moc­nos­tí, div­ný je Jeho plán, veľká je Jeho múd­rosť.

EvanjelickýIzaiáš28