Evanjelický › Izaiáš › 6

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Povolanie proroka1 V roku, keď zo­mrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vy­sokom a vy­výšenom tróne a okraje Jeho rúcha na­plňovali chrám. 2 Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si za­krýval tvár, dvoma si za­krýval nohy a dvoma lietal. 3 Jeden tak­to pri­volával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hos­podin moc­nos­tí, pl­ná je všet­ka zem Jeho slávy. 4 Vtom sa za­chveli zá­klady verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa na­pl­nil dymom. 5 Vtedy som po­vedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečis­tých perí a bývam upro­stred ľudu nečis­tých perí, pre­tože Kráľa, Hos­podina moc­nos­tí, videli moje oči. 6 Po­tom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z ol­tára, 7 dot­kol sa mi úst a riekol: Aj­hľa, ten­to sa dot­kol tvojich perí a zmiz­la tvoja vina, tvoj hriech je od­pus­tený. 8 A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôj­de? Nato som po­vedal: Tu som ja, pošli mňa! 9 A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvaj­te len, počúvaj­te, ale nerozumej­te, hľaďte len, hľaďte, ale necháp­te! 10 Za­tv­rď srd­ce toh­to ľudu a jeho uši za­pchaj a jeho oči za­stri, aby svojimi očami ne­videl a ušami ne­počul, aby jeho srd­ce nechápalo, a tak, aby sa ne­ob­rátil a ne­u­zdravil. 11 Nato som po­vedal: Až do­kedy, Pane? I od­vetil: Po­kiaľ ne­spust­nú mes­tá bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým roľa ne­spust­ne na púšť. 12 Hos­podin ďaleko od­vedie ľudí a mnoho bude opus­tených miest v krajine. 13 A ak ostane v nej ešte desatina, i tá bude znova na spálenie ako cér a dub, z ktorých po zvalení ostane peň. Sväté semeno je jej peň.