Evanjelický › Izaiáš › 16

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Sion bude útočiskom pre Moáb1 Pošlite jahňatá vlád­covi krajiny od Sely cez púšť k vr­chu dcéry Si­on! 2 Vtedy budú dcéry Moáb­ska pri brodoch Ar­nónu podob­né od­letujúcim vtákom vy­plašeným z hniez­da. 3 Daj radu, urob roz­hod­nutie, svoj tieň ob­ráť na noc za jas­ného polud­nia; ukry za­hnaných a uprch­líkov ne­vyz­raď! 4 Nech sa zdržujú pri tebe ako hos­tia za­hnaní Moáb­ci, buď im skrýšou pred ničiteľom. Keď pre­stane ú­tlak a skončí sa pus­tošenie, preč bude z krajiny ten, čo dep­tá. 5 Trón bude upev­nený dob­rotou, ver­ne bude na ňom sedieť v stane Dávidovom sud­ca, ktorý hľadá právo a vy­niká spravod­livosťou. Iná predpoveď súdu nad Moábom6 Počuli sme o pýche Moábu; veľmi bol pyšný; o jeho nadutos­ti, pýche i prch­kos­ti, o jeho prázd­nom chvas­taní sa. 7 Pre­to kvíliť bude Moáb, pre Moáb­sko každý bude kvíliť. Vzdychať budete cel­kom zdr­vení za hroz­novými koláčmi Kír Charesetu. 8 Lebo zväd­li stráne chešbón­ske, viniče Sib­my. Páni národov po­zrážali jeho strap­ce, ktoré siahali po Jaezér, pnuli sa na púšť, jeho výhon­ky sa stlali a prenikali k moru. 9 Pre­to oplakávam vinice Sib­my plačom Jaezéra; kropím ťa svojimi sl­zami, Chešbón a Eleále. Lebo pri tvojej oberačke a žat­ve od­padol radost­ný jasot. 10 Odňatá je radosť a veselosť z ovoc­ného sadu a vo viniciach nebudú jasať ani veseliť sa. Lisovač nebude lisovať víno v lisoch; ukončil som radost­ný jasot. 11 Pre­to je moje vnút­ro rozo­chvené pre Moáb sťa citara a moje srd­ce pre Kír Cheres. 12 Aj keď sa Moáb ob­javí, aj keď sa unaví na obet­nej výšine a voj­de do svojej svätyne mod­liť sa, nič ne­zmôže. 13 Toto slovo hovoril Hos­podin už dáv­no o Moáb­sku. 14 Ale teraz tak­to hovorí Hos­podin: Za tri roky ako za roky náden­níka pad­ne sláva Moáb­ska do opo­vr­hnutia na­priek všet­kému veľkému množs­tvu. Zvyšok bude len cel­kom malý, bez­moc­ný.