Evanjelický › Izaiáš › 33

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hospodin záchranou spustošeného Siona1 Beda ti, záhub­ca, ktorý si nebol zničený, ty zrad­ca, s ktorým ni­kto zrad­ne neza­ob­chádzal! Keď pre­staneš hubiť, budeš zničený, keď skončíš zrad­né správanie sa, aj s tebou naložia zrad­ne. 2 Hos­podine, zmiluj sa nad na­mi, na Teba čakáme, buď naším ramenom ráno čo ráno, našou spásou v čase súženia. 3 Na hromový hlas utekajú národy, keď sa Ty zdvih­neš, roz­pŕch­nu sa kmene, 4 a korisť vaša bude sch­mátaná, ako chmácu chrús­ty; priženú sa na ňu, ako sa ženú kobyl­ky. 5 Vznešený je Hos­podin, lebo býva na výsos­tiach; On na­pl­ní Sion právom a spravod­livosťou. 6 On bude is­totou jeho čias, bohat­stvom spásy, múd­rosťou a po­znaním; bázeň pred Hos­podinom je jeho po­kladom. 7 Aj­hľa, ich hr­dinovia bedákajú na ulici, po­slovia mieru tr­p­ko plačú. 8 Spust­nuté sú ces­ty, pút­nici od­počívajú; záhub­ca zrušil zmluvu, za­vr­hol mes­tá, ľudí ne­má za nič. 9 Trúch­li, prah­ne krajina, han­bí sa Libanon; chorľavie, na­pad­nutý je voškami; Šárón je sťa púšť, Bášán a Kar­mel zhadzuje lís­tie. 10 Teraz po­vs­tanem, vraví Hos­podin, teraz sa zdvih­nem, teraz sa vy­výšim. 11 Počali ste seno, porodíte plevu; váš dych je oheň, čo vás strávi. 12 Národy budú spálené na váp­no, zhoria v ohni ako zoťaté tŕne. 13 Vy ďalekí, čuj­te, čo som urobil, a vy blíz­ki, po­znaj­te moju moc! 14 Ľakajú sa hriešnici na Si­one, triaška za­chvátila hriešnych: Kto z nás môže bývať pri stravujúcom oh­ni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? 15 Ten, kto chodí v spravod­livos­ti a hovorí úp­rim­ne, po­hŕda zis­kom z ú­tlaku, kto od­mieta dlaňami dot­knúť sa ú­plat­ku, kto si za­pcháva uši, aby ne­počul o krv­nej vine, kto si za­tvára oči, aby sa ne­pozeral na zlo, 16 ten bude bývať na výšinách, skal­né pev­nos­ti mu budú útočis­kom, do­stane svoj chlieb a jeho voda bude stála. Radostná budúcnosť17 Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse, uvidia roz­siah­lu krajinu. 18 Tvoje srd­ce po­mys­lí na časy hrôzy: Kde je ten, kto počítal, kde je ten, kto vážil, kde je ten, kto rátal veže? 19 Ne­uz­rieš dr­zý národ, národ s tem­nou, ne­zrozumiteľnou rečou a zajakavým, ne­zmysel­ným jazykom. 20 Hľaď na Si­on, mes­to našich sviat­kov! Tvoje oči uvidia Jeruzalem; po­koj­ný príbytok, stan, ktorý ne­putuje, jeho kolíky ni­kdy nebudú vy­tr­hnuté a žiad­ne laná sa mu neroz­trh­nú. 21 Lebo tam nám bude sláv­nym Hos­podin, na mies­te širokých riečnych prúdov. Nebude sa po nich plaviť ves­lami po­háňaná loď, ani skvelé plavid­lo ne­prej­de po nich. 22 Lebo Hos­podin je naším sud­com, Hos­podin je naším vlád­com; Hos­podin je naším kráľom; On nás za­chráni. 23 Tvoje po­v­razy po­volili, ne­ud­ržia stožiar na pod­stav­ci, ne­na­pnú plach­ty. Vtedy roz­delia veľkú korisť, aj chromí si ulúpia lup. 24 Ani jeden obyvateľ ne­povie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam pre­býva, sú viny od­pus­tené.