Evanjelický › Izaiáš › 26

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hospodin - Skala vekov1 V ten deň budú spievať v Jud­sku túto pieseň: Máme moc­né mes­to; Boh po­stavil na ochranu hrad­by a val. 2 Ot­vor­te brány, nech voj­de spravod­livý ľud, ktorý za­chováva ver­nosť. 3 Toho, kto je pev­nej mys­le, za­chovávaš v do­konalom po­koji, lebo v Teba dúfa. 4 Dúfaj­te v Hos­podina na večné veky, lebo Hos­podin, Pán, je Skala vekov, 5 pre­tože znížil tých, čo bývali vy­soko; vy­výšené mes­to ponížil, ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. 6 Noha ho pošliape; nohy bied­nych a kroky núdz­nych. Ďakovný žalm7 Chod­níkom spravod­livého je priamosť, Ty urov­návaš priamu koľaj spravod­livému. 8 Aj na chod­níku Tvojich súdov na Teba čakáme, ó Hos­podine; Tvoje meno a Tvoja pamiat­ka je túžbou duše. 9 Z tej duše túžim po Tebe za noci, aj dych môj vo mne túžob­ne Ťa hľadá. Keď Tvoje súdy do­pad­nú na zem, obyvatelia sveta učia sa spravod­livos­ti. 10 Ak dôj­de zmilovania bez­božný, nenau­čí sa spravod­livos­ti; aj v čest­nej krajine robí ne­právosť, ne­vidí veleb­nosť Hos­podinovu. 11 Hos­podine, vy­soko zdvi­hnutá je Tvoja ruka, ale oni to ne­vidia. Nech to vidia a za­han­bia sa! Hor­lenie za ľud a oheň proti Tvojim protiv­níkom ich strávi. 12 Hos­podine, Ty nám za­ručíš po­koj, lebo aj všet­ky naše diela Ty si za nás vy­konal. 13 Hos­podine, Bože náš, iní páni než Ty vlád­li nad na­mi, ale my len Tvoje meno vy­znávame. 14 Mŕt­vi ne­ožijú, tiene mŕt­vych ne­vs­tanú; pre­to si ich stres­tal a zničil a vy­hubil si všet­ku spomien­ku na nich. 15 Ó Hos­podine, rozm­nožil si národ, rozm­nožil si národ, os­lávil si sa a rozšíril si všet­ky hranice krajiny. 16 Ó Hos­podine, v úz­kos­ti Ťa hľadali, a kričali, keď na nich doliehalo Tvoje na­pomínanie. 17 Ako tehot­ná žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a kričí vo svojich boles­tiach, takí sme boli aj my pred Tebou, ó Hos­podine. 18 Tehot­ní sme boli, zvíjali sme sa, akoby sme mali porodiť vietor, ale krajine sme spásu nezís­kali, ani obyvatelia sveta ne­pad­li. 19 Tvoji mŕt­vi budú žiť, mŕt­ve telá vstanú, pre­cit­nú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu; veď Tvoja rosa je rosou svet­la; a zem zrodí duchov mŕt­vych. 20 Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a za­vri svoje dvere za sebou; schovaj sa na malú chvíľu, do­kiaľ ne­prej­de hnev. 21 Lebo, hľa, Hos­podin vy­chádza zo svoj­ho mies­ta, aby po­tres­tal ne­právosť obyvateľov zeme; zem od­halí krv vy­liatu na ňu a nebude už za­krývať svojich za­vraždených.