Evanjelický › Izaiáš › 15

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Proti Moábsku1 Výrok proti Moáb­sku. Vskut­ku, za noc bol spus­tošený, zničený bol Ár Moáb: vskut­ku, za noc bol spus­tošený, zničený Kír Moáb. 2 Dcéra Dibón vy­stúpila plakať na obet­né výšiny. Na Nebu, na Medébe kvíli Moáb. Na všet­kých hlavách je plešina, každá brada je ostrihaná. 3 Na jeho uliciach si ob­liek­li vrecovinu, na jeho strechách a námes­tiach všet­ko kvíli a rozp­lýva sa v plači. 4 Chešbón a Eleále kričí o po­moc, po Jahac počuť ich hlas. Pre­to ozb­rojen­ci Moáb­ska zvučne po­krikujú; chveje sa jeho duša. 5 Moje srd­ce kričí o po­moc pre Moáb, jeho utečen­ci bežia po Cóar, po Eg­lat Šelíšij­já, lebo po svahu lúchit­skom s plačom vy­stupujú; lebo na ces­te k Choronajimu dvíha sa nárek nad zničením. 6 Veru, vody nim­rím­ske budú púšťou, veru, uschla tráva, zhynula pažiť, ne­os­talo zelene. 7 Pre­to zvyšok, čo nadobud­li a čo si za­chovali, prenášajú cez Vŕbový po­tok. 8 Veru, obehol krik o po­moc územie Moáb­ska. Až po Eg­lajim znie jeho kvílenie, až po Beér Élím znie jeho kvílenie. 9 Veru, vody Dimónu sa na­pl­nili kr­vou, veru, na Dimón pri­vediem ďalšiu po­hromu, leva na utečen­cov Moábu a na zvyšok Ad­my.