EvanjelickýIzaiáš62

Izaiáš

Budúca sláva Sionu1 Kvôli Si­onu ne­môžem mlčať, kvôli Jeruzalemu sa ne­viem upokojiť, po­kiaľ jeho ospravedl­nenie ne­vzíde ako žiara a jeho zá­chrana ne­vzp­lanie ako fakľa. 2 Po­tom uvidia národy tvoje ospravedl­nenie a všet­ci králi tvoju slávu. Po­menujú ťa novým menom, ktoré Hos­podinove ús­ta určia. 3 Budeš oz­dob­nou korunou v ruke Hos­podinovej a kráľov­ským diadémom na dlani svoj­ho Boha. 4 Už ťa nebudú volať Opus­tenou, ani tvoju krajinu nenaz­vú už Osamelou, ale po­menujú ťa: Moja Obľúbená, a tvoju krajinu: Vy­datá; lebo Hos­podin má v tebe záľubu a tvoja krajina bude vy­datá. 5 Lebo ako mládenec sa žení s pan­nou, tak sa ožení tvoj Staviteľ s tebou; a ako sa ženích teší z ne­ves­ty, tešiť sa bude z teba tvoj Boh. 6 Na tvoje hrad­by, Jeruzalem, ustanovil som strážcov. Celý deň a celú noc, ni­kdy ne­smú mlčať; vy, ktorí upozorňujete na Hos­podina, nedop­raj­te si po­koja! 7 Ani Jemu nedaj­te po­koja, kým ne­upev­ní Jeruzalem a ne­spraví ho chválou na zemi. 8 Hos­podin pri­sahal na svoju pravicu a na svoje moc­né rameno: Ne­vydám už ni­kdy tvoje obilie za po­krm tvojim ne­priateľom. Cudzozem­ci nebudú piť tvoje mladé víno, pre ktoré si sa ty na­máhal. 9 Lebo tí, čo ho zberajú, budú ho jesť a budú chváliť Hos­podina; a tí, čo ho oberali, budú ho piť na ná­dvoriach mojej svätyne. 10 Prej­dite, prej­dite bránami, urov­návaj­te ces­tu ľudu, stavaj­te hrad­skú, od­stráňte kamene, vztýčte koruh­vu národom. 11 Aj­hľa, Hos­podin dáva hlásať až do končín zeme: Po­vedz­te dcére Si­on: Aj­hľa, pri­chádza tvoje spasenie, Jeho od­mena je s Ním a Jeho od­plata je pred Ním. 12 Budú ich volať: Svätý ľud, Vy­kúpen­ci Hos­podinovi, a teba budú volať Vy­hľadávané, ne­opus­tené mes­to.

EvanjelickýIzaiáš62